3D jadro

3D jadro v matraci je vytvorené profilovaním peny matraca.Vznikajú tak vlnky, ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu. Matrac je prevzdušnený a chránený pred vznikom plesní, mikróbov a znižuje sa výskyt roztočov.

3D tkanina - pre lekárstvo aj letectvo

3D tkaniny (anglicky 3D fabric) sú trojrozmerné spletené tkaniny tvorené spletením troch ortogonálnych sád sietí. 3D tkanina je bežne definovaná ako tkanina s priestorovou orientáciou vlákien, nití alebo s priestorovým rozpínaním. Trojrozmerné pletené textílie majú veľmi širokú škálu použitia. 3D tkanina môže byť tkaná, netkaná a pletená.

História

História trojrozmerných pletených tkanín siaha až 4000 rokov pred naším letopočtom a radí sa tak medzi najstaršie textilné procesy. V podstate sa jedná o transformáciu prírodných vlákien do funkčných tvarov. Začiatky 3D tkanín môžeme nájsť najmä vo splietaní lán a rôznych povrazov v starom Egypte, Grécku a Ríme.

Prvý stroj na trojrozmerné pletenie bol patentovaný v Anglicku v roku 1748. Od roku 1960 priemyselníci, vedeckí pracovníci, ale aj americká vláda kladú veľký dôraz na rozvoj a vývoj strojov na 3D pletenie. Presadzujú ich využitie pri výrobe kompozitných materiálov a polotovarov najmä z uhlíkových vlákien.

Využitie

Pletené trojrozmerné tkaniny môžu byť vyrobené v rôznych prierezoch a tvaroch, čo umožňuje navrhovať veľmi špecializované produkty pre rôzne odvetvia. 3D tkanina našla svoje využitie v mnohých odboroch. Najviac sa ale používa v lekárstve, leteckom a automobilovom priemysle. Avšak 3D tkaninu môžeme nájsť aj vo vlakoch alebo hadiciach.

3D tkanina je jedinečná technológia, vďaka ktorej je možné vyrobiť veľkoobjemové, ale zároveň nízkonákladové kompozity*. Ich ďalšie využitie je vo výstuhách kompozitov a konečne u poťahov matracov a vankúšov. Využitie 3D tkanín záleží na procese výroby a ich fyzikálno-mechanických vlastnostiach. Zatiaľ čo u odevných a bytových textílií má trojrozmerný tvar za úlohu dať tkanine zvláštny vzhľad a štruktúru, sú taktiež vyrábané 3D tkaniny, ktoré majú cieľ zabezpečiť lepšie mechanické vlastnosti, najmä potom pevnosť materiálov.

* Kompozit všeobecne znamená zložený materiál vzniknutý umelým spojením jednoduchších materiálov. Kompozitný materiál získava spojením vlastnosti, ktoré jeho jednotlivé komponenty nemajú.

Silné stránky

• Široká oblasť využitia

• Odolné proti oderu

• Príjemné na dotyk

• Dobré mechanické vlastnosti (využitie ako výstuže)

• Dobre odvádza teplo aj vodné pary

• Sú pevnejšie v porovnaní s 2D textíliou

• Pružné

Slabé stránky

• Sú ťažšie ako 2D textílie

• Náročnejšie na výrobu

Údržba a starostlivosť o poťah z 3D textílie

Poťah matraca s 3D tkaniny možno čistiť a prať ako iné bežné bytové a odevné tkaniny. Teplota prania by však nemala prekročiť 60 °C, aby nedošlo k poškodeniu látky.

Typy 3D tkanín a ich typické vlastnosti

• Viacvrstvová 3D tkanina- zložená z niekoľkých tkanín spojených niťami (sklenené, uhlíkové vlákna, atď). Týmto spojením sa líši od plošných viacvrstvových 2D tkanín, ktoré sa previažu vlastnými osnovnými alebo útkovými niťami. 3D tkanina môže mať veľmi vysokú dostavu (až 220 útkov/cm), ďalej môžu mať pevné okraje, asymetrické tvary alebo rôzne profily.

• 3D tkanina s vypuklinami- používajú sa ako výstuže kompozitov. Výroba prebieha tak, že sa lisujú do formy alebo sa zošívajú z nastrihaných dielov.

• Ortogonálna 3D tkanina- vyrába sa z troch systémov nití, ktoré k sebe navzájom stoja kolmo tak, aby vytvorili priestorový útvar. Princíp tkania spočíva v tom, že osnovné nite prechádzajú otvormi v pohyblivej doske, ktorou sa dá nastaviť predloha osnovy v ľubovoľnom smere. Vyrába sa tak, že sú dve osnovy a jeden útek alebo naopak jedna osnova a dva útky.

• Dištančná tkanina - vyrába sa z dvoch tkanín spojených viazanými osnovnými niťami. Tieto tkaniny sa využívajú najmä na výrobu velúr a kobercov, nafukovacích člnov a matracov.

• Záhybová 3D tkanina- vyrába sa na princípe tkaného plisé na zvlášť upravených tkacích strojoch z dvoch osnov a jedného systému zanášanie útku. Záhyby môžu vznikať v tvare slučiek alebo spojníc dvoch vrstiev tkaniny, ktoré sa spracovávajú do rôznych tvarov.

• Pletené a splietané 3D textílie- z väzných nití sa medzi dvoma pleteninami vytvárajú lamely, zvyčajne z materiálov s vysokou pevnosťou. Rozoznávame radiálne splietané, s pravouhlou dráhou paličiek a s modulovým pohonom paličiek.

Vlastnosti 2D a 3D textilií

2D tkaniny	3D tkaniny
Hrúbka tkaniny je náhodná	Hrúbka tkaniny je nemenná
Nižšia hmotnosť	Vyššia hmotnosť
Menšia odolnosť materiálu	Väčšia odolnosť materiálu
Menšia absorbcia vlhkosti	Väčšia absorbcia vlhkosti
Tuhosť materiálu je menšia	Tuhosť materiálu je väčšia
Menšia hustota	Väčšia hustota
Tkanina je menej pohodlná	Tkanina je viacej pohodlná
Aplikácia a využitie je omezené	Velmi široké využitie

Čo sú ABS hrany?

ABS sa používa v automobilovom priemysle, na elektrické a elektronické súčiastky, výrobu krytov, spotrebičov, počítačových komponentov, rukoväťou, hračiek atď V nábytkárstve sa využívajú najmä ABS hrany.

ABS hrany v nábytkárstve

ABS hrany sa používajú pre dokončenie bočných plôch drevotrieskových dosiek a ďalších veľkoplošných materiálov používaných v nábytkárskej výrobe. V dnešnej dobe sú zrejme aplikované častejšie ako hrany melamínové. Bočné plochy sa dokončujú nielen pre lepší vizuálny efekt, ale ABS hrany plnia aj funkciu ochrannú, a to predovšetkým proti mechanickému poškodeniu a vniknutiu vlhkosti materiálu. Tá by ho totiž mohla nenávratne poškodiť.

ABS hrany sa vyrábajú v mnohých farebných prevedeniach, vrátane dekórov dreva, a vo svojom chemickom zložení obsahujú tiež prídavné látky, aby boli dostatočne pevné, odolné, ohybné a svetlostále. Vyrábajú sa hrany ploché (najčastejšie používané hrúbky sú 0,5; 1 a 2 mm), ale aj rôzne tvarované (tie už mávajú väčšiu hrúbku). Slabšie hrany sa aplikujú na miesta menej namáhané a s menšími polomermi zaoblenia, na ktoré by nebolo možné aplikovať hrubšiu hranu. Tá sa potom používa na viac namáhané miesta, napr. predné plochy atď.Tvarované hrany sa používajú na nábytok s väčším dizajnovým efektom. ABS hrany sa na bočné plochy väčšinou aplikujú lepením tavným lepidlom v olepovacích strojoch. Šírkové presahy sa odstránia frézovaním a týmto sa vytvorí aj zaoblenie hrán také, aby neboli ostré a nehrozili tak zranenie užívateľa.

Výhody:

• recyklovateľnosť a zdravotná nezávadnosť

• mrazuvzdornosť

• tepelná a chemická odolnosť

• ekologická náhrada PVC

• dobrá opracovateľnosť a rozmerová stabilita

Nevýhody:

• limitovaná odolnosť voči poveternostným vplyvom

• relatívne vysoké náklady na výrobu

• horľavosť s vysokou dymivosťou

Čo znamená skratka ABS?

ABS je skratka pre akrylonitrilbutadienstyren, čo je termoplastický kopolymér zo skupiny polystyrénových plastov. Patrí do skupiny heterogénnych kopolymérnych látok vzniknutých kombináciou monomérov akrylonitrilu, butadiénu a styrénu. V závislosti na použitom pomere východiskových látok má ABS rozdielne vlastnosti. Akrylonitril zvyšuje tepelnú a chemickú odolnosť, butadién prispieva k lepšej ťažnosti a húževnatosti a styrén zlepšuje opracovateľnosť, znižuje nákladnosť a dáva lesklý povrch.

ABS má dobrú rázovú pevnosť aj pri nižších teplotách, vyhovujúcu pevnosť a stálosť, lesklý povrch a ľahkú opracovateľnosť. Pokiaľ sú pridané UV stabilizátory, je ABS vhodné aj pre vonkajšie použitie. ABS možno spracovávať do teploty 280 °C (pri vyššej teplote sa začne rozkladať). Hustota je 1045 kg*m-3 a tepelná odolnosť výrobkov nepresahuje 150 °C

ABS bolo prvýkrát objavené počas druhej svetovej vojny, kedy bol jeho základ použitý ako alternatíva pre kaučuk. Komerčne sa ABS začalo využívať v roku 1950 v snahe využiť najlepších vlastností polystyrénu a styrén-akrylonitrilu.

ABS je odvodené z akrylonitrilu (15 - 35%), butadiénu (5 - 30%) a styrénu (40 - 60%).Akrylonitril je syntetický monomér vyrobený z propylénu a amoniaku. Butadién je ropný uhľovodík získaný separáciou z pyrolýzy C4-frakcie a monomér styrénu je vyrobený dehydrogenáciou z etylbenzénu (uhľovodík získaný pri reakcii etylu a benzénu). V spojitej fáze styrén-akrylonitrilového kopolyméru sú rozptýlené malé spojité častice polybutadienového kaučuku. Náklady na výrobu ABS sú zhruba dvojnásobkom nákladov na výrobu polystyrénu, ale sú získané oveľa lepšie vlastnosti výsledného materiálu.

Agátové drevo - odolné posedenie do našich záhrad

Agát biely, latinsky Robinia pseudoacacia, patrí do čeľade bôbovitých. Jedná sa o rýchlo rastúci opadavý listnatý strom, ktorého drevo radíme do skupiny kruhovito pórovitých. Agát pochádza zo Severnej Ameriky a Mexika a je rozšírený v teplých častiach Európy a Ázie. Je známych asi 20 druhov agátov a v niektorých krajinách (vrátane ČR) je agát považovaný za nebezpečnú invazívnu drevinu. Má toxické účinky na rastliny vo svojom okolí, preto sa v jeho susedstve nedarí žiadnej inej prirodzene u nás rastúcej rastline ani drevine (s výnimkou bazy čiernej).

Agáty dorastajú do výšky až 25 ma ich koruna býva otvorená a riedka. Kmeň majú často pokrivený, krátky a málo viditeľný do hornej časti koruny. Nízko nad zemou sa totiž rozdeľuje do niekoľkých približne rovnako silných konárov, ktorých nie je veľa. Kôra je hladká len na najmladších vetvách, inak býva hlboko brázdená. Listy rastú na konároch striedavo, bývajú dlhé 15 - 20 cm a sú tvorené 11 - 15 trojcentimetrovými lístkami, ktoré majú oválny tvar. Palisty drevnatejú a vytvárajú tmavohnedé tŕne.

Drevo má výrazné letokruhy s ostrým prechodom medzi jarným a letným drevom. Agát má ako jediný z bežných (u nás domestikovaných) stromov vo svojom dreve zelenú farbu. Beľ je žltobiely a jadro žlto až zelenohnedé. Hustotadreva je 760 kg*m-3, je preto ťažké, húževnaté, veľmi trvanlivé, pružné a odolné voči biotickým škodcom, vode a poveternostným vplyvom. Dobre sa opracováva, ale horšie impregnuje a suší (pri rýchlom sušení praská). Z dôvodu vysokej húževnatosti navyše rýchlo tupí dláta. Agátové drevo tiež dobre horí.

Použitie

Agáty majú často veľmi krivolaké kmene, takže sa príliš nehodia k priemyselnému drevárskemu spracovaniu. Ich drevo sa používa najmä na palivové drevo a na veľmi namáhané časti výrobkov, ako sú čapy, kolíky, kolárske práce, násady a rukoväte nástrojov. Na stavebné účely sa hodí iba tmavšie jadro. V nábytkárskom priemysle sa potom agátové drevo používa predovšetkým na záhradný nábytok, výnimočne na výrobu dýh. Agátové vetvy sa používajú ako výborné koly vo vinárstve a vyfarbenie a textúra agátového dreva sa navyše využíva pre drobné umelecké predmety a doplnky. Agátové korene a pne často tvoria krásne samorasty, z ktorých sochári režú osobité sochy.

Výhody:

• tvrdosť

• húževnatosť

• veľká trvanlivosť

• pružnosť

• odolnosť voči biotickým škodcom, vode a poveternostným vplyvom

• dobrá horľavosť

• dekoratívny vzhľad

Nevýhody:

• z dôvodu vysokej húževnatosti rýchlo tupí nástroje

• zle sa impregnuje

• horšie sa suší (pri rýchlom sušení praská)

• kvôli častým krivolakými kmeňom sa nehodí pre priemyselné spracovanie

Akácia

Akácia (latinsky Acacia) je tropický tŕnitý strom alebo ker, ktorý patrí do rádu bôbovitých rastlín. Je známych asi 500 druhov, ktoré sa vyskytujú prakticky vo všetkých subtropických a tropických oblastiach sveta, predovšetkým potom na južnej pologuli. Rastie na všetkých svetadieloch v polopúštnych podmienkach, teda tam, kde málo prší a kde býva nedostatok pastvy. Pôvod má však v tropických lesoch Východnej Ázie a Južnej Ameriky. Akácia máva veľmi ostré a tvrdé tŕne. Tými sa bráni pred zvieratami, ktoré sa živia jej listami.

Väčšina druhov akácií nedorastá veľkej výšky, kmene bývajú pokrútené a mávajú rovné dáždnikové koruny. Mnoho z nich máva ostré tŕne, ktoré vznikajú zdrevnatením palistov. Kvety sú drobné, usporiadané v hustých valcovitých klasoch alebo guľovitých klbkách, majú bielu, žltú alebo krémovú farbu a sú opeľované najmä včelami. Agát medzi pravú akáciu nepatrí, ale je s nimi čiastočne príbuzný, pretože patrí do rovnakého rádu rastlín.

Mnoho amerických akácií tiež tvorí symbiózu s mravcami, pre ktoré na koncoch lístkov produkujú tzv. Beltove telieska slúžiace k ich výžive. Stopky navyše produkujú sladký nektár a niektoré druhy akácií majú dokonca duté tŕne, ktoré mravcom slúžia ako obydlia.

História

Rod Acacia prvýkrát opísal v roku 1754 Philip Miller, ktorý bol od roku 1722 hlavným záhradníkom v Chelsea Physica Garden. V priebehu doby potom do tohto rodu bolo zaradených mnoho nových druhov, až v roku 1842 stanovil anglický botanik George Bentham jeho jasné limity. Tento potom tiež v roku 1875 vydal celosvetovú klasifikáciu akácií, ktorá platila takmer sto rokov. V roku 1995 bol totiž rod Acacia na základe nových štúdií rozdelený do piatich samostatných rodov.

Použitie

Akácie majú pomerne široké využitie. Získava sa z nichtrvanlivé drevo, gumy, triesloviny a vonné extrakty, niektoré druhy sa využívajú v kuchyni a medicíne a pestujú sa aj ako okrasné dreviny.

Pri poranení vyteká z akácie živica, ktorá je známa ako `arabská guma`. Tá na vzduchu tuhne a používa sa v potravinárskom a kozmetickom priemysle.

Z okrasných akácií budete pravdepodobne poznať mimózy, ktorých kvety majú jemnú stavbu a nádherne vonia.

Drevo akácie

Drevo má jemnú plamennú textúru a je olivovo hnedé až šedohnedé s tmavšími pruhmi. Je veľmi trvanlivé, tvrdé, húževnaté, pevné a málo ho napádajú termity. Má hustotu 640 - 800 kg*m-3, ťažko sa opracováva a je odolné proti starnutiu a biologickej degradácii. Používa sa na výrobu sťažňov nílskych bárok, krovov v drevených domčekoch a chatrčiach domorodcov, obkladov, hudobných nástrojov, fajok a rôznych drobných predmetov, na stavbu lodí ana výrobu záhradného nábytku. Využíva sa ako zdroj kuriva a dreveného uhlia a používalo sa aj na výrobu surfovacích dosiek, kánoí a mís.

Anti-stress poťah - spánok v absolútnom pokoji

Anti-stress poťah je mäkká tkanina tvorená z mikrovlákien, ktorá je symetricky pretkaná sieťou z uhlíkových (karbónových) vlákien, ktoré zaručujú funkčnosť tkaniny. Ďalej je pretkaná vrstvou PES rúna. Uhlíkové vlákna majú za úlohu odvádzať z lôžkovín statickú elektrinu, znižovať šumy, prehlbovať spánok a zvyšovať revitalizáciu.

Anti-stress poťah je nový produkt vynájdený v posledných desaťročiach. Základom tejto textílie sú polyesterové mikrovlákna, ktoré sa vyrábajú inovatívnymi technológiami. Tieto mikrovlákna majú asi polovičný priemer než hodvábne vlákno. Pre predstavu, ľudský vlas je desaťkrát silnejší ako mikrovlákno. Tkanina zo svojej podstaty pripomína prírodný hodváb.

Extra jemné zloženie tkanine navyše poskytuje veľmi príjemný pocit na dotyk, tkanina je ľahká, vysoko absorbčná a vyznačuje sa nekrčivým efektom. Veľké množstvo pórov tiež zaisťuje dobré odparovanie potu. Anti-stress poťahy majú skvelé antibakteriálne vlastnosti.

Použitie

Anti-stress poťahy boli vyvinuté najmä pre výrobu pre posteľnú bielizeň, deky a vankúše. V dnešnej dobe sa na tieto výrobky taktiež hojne využívajú u luxusného tovaru.

Silné stránky

• zlepšenie kvality spánku

• odvod statickej elektriny

• možnosť použitia na prikrývky, matrace aj vankúše

• možnosť prania na 60 ° C

• poťahy sú snímateľné

Slabé stránky

• vyrába sa z umelých vlákien

• náročnejšie na výrobu

• drahšie v porovnaní s bežnými poťahmi

Údržba

Anti-stress snímateľné poťahy a prikrývky sa bežne môžu prať na teplotu 40 °C (60 °C).

Damask a jeho čaro

Damask je jedno farbená tkanina s lesklým vzorom, ktorá sa vyrába z hodvábnych či ľanových priadzí, syntetických textilných vlákien alebo mercerovanej bavlny. Tká sa žakárovou technikou v atlasových väzbách s veľkoplošnými vzormi. Tie môžu byť zvýraznené použitím nite inej farby v osnove a iné v útku. Plochy vzorov sú na okrajoch hrubo odstupňované a kontrastujú s hladkým podkladom.

Damask je veľmi príjemný na dotyk, má veľmi dlhú životnosť a pôsobí elegantným a luxusným dojmom vďaka svojmu prirodzenému lesku a vzorom. Preto je ideálny pre výrobu posteľnej bielizne, ktorá v spálni vytvorí nádych luxusu.

Aj keď názov tkaniny napovedá, že bola prvýkrát vyrobená v Damasku, nie je tomu tak. Damask totiž pravdepodobne pochádza z Číny, kde sa objavil už v piatom storočí. Názov tkaniny však pochádza práve od hlavného mesta Sýrie, teda Damasku, ktorý bol súčasťou Hodvábnej cesty a vďaka tomu bol významným centrom obchodu a výroby. Tu sa výroba damasku rozvinula do krásnych farieb a vzorov. Cez Sýriu sa potom damask dostal až do Európy. Traduje sa, že do Európy tajne doviezli pápežovi damask križiaci počas križiackych výprav.

Slovo `damask` sa prvýkrát objavilo v záznamoch západoeurópskych jazykov v polovici 14. storočia vo francúzštine. Moderný damask je tkaný na počítačom riadených žakárových tkáčskych stavoch, damasky s jednoduchým vzorom sú ale väčšinou vyrábané na lacnejších listových strojoch. Na výrobu damasku sa dnes najčastejšie používa jemná česaná priadza 100% bavlny Mako.

Vlastnosti ľanového damasku:

• prirodzený lesk

• hladký povrch

• nerovnomernosť použitých priadzí

• chladivý dotyk

• tuhší omak

• vysoká krčivosť

• vyššia gramáž

Vlastnosti bavlnárského damasku:

• prirodzený lesk

• príjemný omak

• výborná savosť

Damask sa používa na posteľnú bielizeň, niektoré typy sú vyrábané k odevným alebo dekoračným účelom. Damasky pre posteľnú bielizeň sú väčšinou v bavlnárskom prevedení, ľanársky damask sa objavuje skôr v podobe tzv. matracového damasku. Tento má vzor často zvýraznený práve použitím iných nití a používa sa na poťahy matracov a k nábytkárskym účelom, pre prestieranie a k dekoračným účelom.

Starostlivosť o damaskové obliečky nie je nijako zložitá, pretože sa jedná o veľmi kvalitný a trvanlivý materiál. Farebné damaskové obliečky stačí prať na 60 °C a môžete použiť aj sušičku a aviváž. Biely damask je náročnejší, pretože môže časom zosivieť. Je vhodné ho teda prať na 90 °C bez použitia aviváže. A ak ho budete sušiť na slnku, zvýrazníte tým jeho žiarivú bielosť.

Damask prešitý PES rúnom:

• poťah z kvalitného damasku, prešitý vrstvou PES rúna
• možno ľahko čistiť
• vrátane zipsu
• na okrajoch je spevňujúci lem, zabraňujúci pretočeniu poťahu
• vhodný pre alergikov

Dosky so synchronizovanou 3D štruktúrou - plastická krása

Jedná sa o drevotrieskové a drevovláknité laminované dosky so synchronizovanou štruktúrou povrchu, ktorá navodzuje dojem prírodného dreva. Tento efekt najviac vynikne u fládrovej kresby s vysokým leskom. Dosky sa však môžu dokončovať aj pigmentovými farbami. Vďaka reálnemu žilkovaniu dreva budete mať pocit, že sa pozeráte a dotýkate sa ozajstného dreva.

Nový proces laminovania pre vytvorenie obojstrannej synchronizovanej štruktúry bol predstavený nemeckou firmou Siemplekamp na veľtrhu LIGNA v roku 2013. V tom istom roku predstavuje firma Egger vo veľtržnom dome EGGERZUM po cielených investíciách do nových technológií lisovania dosky so synchronizovanou štruktúrou pod označením Feel wood, a to v dezénu duba, gaštanu a brestu.

Pri obojstrannom raziacom procese sa dekoračný papier nanesie na hornú a spodnú časť dosky a potom sú zlisované a reliéfované pomocou tvarovaných zdvíhacích podložiek. Dekoračný papier je zarovnaný tak presne, že hotové dosky dosahujú prirodzeného vzhľadu dreva. Celý proces je navyše sledovaný kamerovým systémom, čo zaručuje vysokú opakovateľnosť pri výrobe. Trojrozmerného povrchu je dosiahnuté vďaka výraznej vyššej prítlačnej sile v krátkom lisovacom cykle, kedy je použitý tlak až do 700 N*cm-2.

Použitie:

Dosky so synchronizovanou 3D štruktúrou sú hojne využívané pri výrobe interiérového nábytku, laminátových podláh a obkladov interiérov.

Ako sa o 3D dosky starať?

Údržba výrobkov z dosiek so synchronizovanou 3D štruktúrou je rovnaká ako u ostatných veľkoplošných materiálov. Stačí teda nečistoty zotrieť suchou alebo vlhkou handričkou. Pokiaľ sa jedná o podlahu, môžete ju vytrieť mopom s Ph neutrálnym čistiacim prostriedkom.

Výhody:

• reálna imitácia štruktúry dreva

• príjemný dojem na dotyk

• všetky kladné vlastnosti ako drevovláknité alebo drevotrieskové dosky

• široké spektrum použitia

Nevýhody:

• horšia odolnosť voči vlhkosti

• vyššia cena

• vyššia objemová hmotnosť

Čo by ste mali vedieť o DVD v nábytkárstve

Skratka DVD je označením pre veľkoplošný materiál vyrobený z drevných vlákien získaných z ihličnatého dreva (väčšinou smrekového) alebo iných lignocelulózových* materiálov. Drevovláknité dosky sa využívajú v mnohých odboroch vďaka širokému spektru vlastností.

* Lignocelulóza: Štruktúrny materiál rastlín, zvlášť v stonkách alebo kmeňoch. Skladá sa prevažne z celulózy, hemicelulózy a lignínu.

Produkt pripomínajúci tvrdú drevovláknitú dosku bol vyvinutý v Anglicku už v roku 1898. Jednalo sa však o lisovaný papier. Prvú naozajstnú drevovláknitú dosku z drevných vlákien vyrobil Wiliam Msson v roku 1925. U nás sa zrejme prvé mäkké DVD začali vyrábať koncom štyridsiatych rokov pod značkou Hobra vo firme Úpské papierne Broumov. V oblasti tvrdých DVD bol dôležitý rok 1951, kedy bola zavedená do prevádzky prvá linka na výrobu tvrdej drevovláknitej dosky vyrábaná mokrou cestou, a to v národnom podniku Solo Sušice.

Delenie DVD:

Vláknité dosky lisované

• polotvrdé - hustota 480 - 850 kg *m-3

• tvrdé - hustota 850 - 1100 kg *m-3

• zvlášť tvrdé (dodatočne tvrdené za vysokých teplôt) - hustota 1100 - 1300 kg *m-3

Vláknité dosky nelisované

• izolačné - hustota 250 - 400 kg *m-3

Postup výroby:

Vstupnou surovinou sú drevné štiepky, ktoré sa zbavia nečistôt a postrihajú sa. DVD sa vyrába suchou alebo mokrou cestou. Postup mokrou cestou je zastaralejší a energeticky náročnejšie. Vlákna sa namočia do vody, do suspenzie sa pridajú chemikálie a táto zmes sa rozprestrie na sito, kde dôjde k odvodneniu, lisovaniu a klimatizácii dosky. Takto vyrobené dosky sa vyznačujú odtlačkom sita na jednej z hlavných plôch. Pri postupe suchou cestou sa vlákna vysušia, zmiešajú s lepidlom (formaldehydy živice) a ďalšími prídavnými látkami. Potom sa navrství koberec, ktorý sa následne predlisuje a potom lisuje.

Snáď najznámejšou je drevovláknitá doska označovaná skratkou MDF. Jedná sa o drevovláknitú polotvrdú (stredne hustú) lisovanú dosku. Vyrába sa suchou cestou s prídavkom lepidla. Oproti drevotriesky má homogénnejšiu a jemnejšiu štruktúru, teda sa lepšie opracováva a môže mať frézované profily. Vyznačuje sa pomerne vysokou hodnotou pevnosti v ťahu kolmo na plochu, tzv. rozlupčivosť. Nevýhodou je vyššia cena. MDF sa povrchovo dokončuje lakovaním, laminovaním alebo dyhou. Využíva sa tam, kde z pevnostných dôvodov nemožno použiť DTD a na profilované diely nábytku. Často sú z nich vyrábané dvierka kuchynských liniek či čelá zásuviek.

Tvrdé drevovláknité dosky sa vyrábajú ako mokrou (s veľmi malým prídavkom lepidla a parafínu), tak aj suchou cestou. Vyznačujú sa horšími mechanickými vlastnosťami v porovnaní s preglejkami, ale majú oproti nim vyššiu tvrdosť, sú homogénne a navyše výrazne lacnejšie. Hlavné použitie tvrdých DVD, vyrábaných väčšinou suchou cestou, je v súčasnej dobe pri výrobe nábytku na chrbát skríň a dná zásuviek. Ďalším využitím týchto dosiek sú obklady v interiéri. Z tvrdých DVD je možné vyrábať aj obklady do kúpeľní, rebrá stropných nosníkov alebo strešnú krytinu.

Mäkké drevovláknité dosky sa vyrábajú väčšinou mokrou cestou s prídavkom lepidla a hydrofobizačných prísad (zvyčajne parafínu). Lisovanie tohto typu dosiek prebieha len veľmi nízkym tlakom väčšinou pomocou valcových lisov, tzn., Že majú nízku pevnosť a nemožno ich použiť ako samostatný konštrukčný materiál. Hlavnými prednosťami týchto dosiek je odstránenie anizotropného charakteru dreva, dobré zvukovo a tepelne izolačné vlastnosti, biologická nezávadnosť a jednoduché spracovanie. Mäkké vláknité dosky sú používané najmä ako tepelná a zvuková izolácia, napríklad pri novom aj dodatočnom zateplení vonkajších stien a podkrovných priestorov, podhľadov a stropov, pri stavbe priečok a ďalej ako podklad rôznych druhov podláh a izolácie krokového hluku.

Čo by ste mali vedieť o DTD v nábytkárstve

Základom je drevotrieska bez povrchovej úpravy. Vyrába sa lisovaním rozdrveného materiálu (triesky, hobliny, piliny) pomocou živíc (formaldehydovej živice). Práve formaldehydové živice predtým škodili ľuďom, dnes sú už emisie v poriadku. Drevotrieska sa väčšinou ešte ďalej upravuje, málokedy sa používa bez ďalších úprav.
Proti vlhkosti nie je odolná, materiál môže napučať, a preto nie je pre ďalšie spracovanie vhodný. Ani po vyschnutí sa materiál nevráti späť do pôvodnej podoby.

Drevotrieska nájde široké uplatnenie - ako materiál pre lamino dosky, dyhovanie alebo lamináty. Drevotriesku môžete napríklad nájsť aj v kostre sedacej súpravy. Oproti MDF doske má drevotrieska slabšiu štruktúru. Drevotrieska je v prípade vhodného použitia výborným a cenovo výhodným riešením.

Drevotrieskové dosky DTD sa vyrábajú v rôznych hrúbkach od 3,2 mm do 38 mm. Vyrábajú sa z kvalitných surovín a vynikajú mechanicko-fyzikálnymi vlastnosťami. Plošný rozmer 2800x2070, 2800x1830 a 5600x2070.

DTD dosky nájdu uplatnenie v nábytkárstve, ale aj v stavebníctve. Všetky drevotriesky zodpovedajú hodnotám podľa EN312 a emisnej triede E1.

Delenie DTD dosky:

1. podľa lisovania
- Plošne lisované - jednovrstvové (obaly)
 - trojvrstvové (nábytok)
 - päťvrstvové (nábytok, stavebno - truhlárske firmy)
- Výtlačne lisované - plná alebo vyľahčená doska 
- Tvarované - sú vyrábané v špeciálnych lisoch, výrobok je polotovar v hrubých rozmeroch

2. podľa počtu vrstiev - jednovrstvové
- trojvrstvové
- päťvrstvové a viac

3. podľa použitého lepidla - vodovzdorné a nevodovzdorné

4. podľa povrchovej úpravy- brúsené
   - nebrúsené
   - vrátane fólie (lamino)
   - vrátane dyhy

Dyha - prírodný materiál pre krajší nábytok

Dyha je tenká vrstva, list alebo plátok vyrobený z masívneho dreva vybraných kmeňov. Môže sa vyrábať v rôznych hrúbkach od 0,3 - 5 mm a používa sa na dokončovanie materiálov na báze dreva, ako sú drevotrieskové dosky, drevovláknité dosky atď.

História

História výroby dýh siaha až 4000 rokov pred naším letopočtom. Za vynálezcu dyhy sa všeobecne považujú Egypťania. Už v tej dobe, teda pred zhruba 6000 rokmi, sa Egypťania snažili o maximálne využitie dreva, a tak rezali kmene stromov na tenké dosky. Prvé dyhy sa vyrábali rezaním priečnou pílou, čo bolo veľmi náročné, avšak sa dochovali nádherné kusy dyhovaného nábytku, ktoré boli nájdené v hrobe Tutanchamóna.

Mechanizácia výroby dýh sa datuje na začiatok 19. storočia, kedy v roku 1806 Marc Isambard Brunel získal patent na hoblovačku na dyhy. O dvanásť rokov neskôr, v roku 1818, Angličan Henry Faverer vynašiel prvý stroj na lúpanie dyhy. Prvá továreň na výrobu dýh opatrená pílami bola postavená v Nemecku v roku 1843. Od roku 1870 sa vo Francúzsku začali vyrábať krájané dyhy, čo nadviazalo na výrobu v USA, kde sa týmto spôsobom dyha vyrába už od začiatku 19. storočia.

Na začiatku 20. storočia zaviedla Talianska firma Cremona výrobu dýh na horizontálnej hoblovačke. Od 50. rokov 20. storočia v podstate zmizla ručná výroba a dnes sa dyhy vyrábajú tromi spôsobmi - rezaním (najstarší spôsob), krájaním a lúpaním.

Využitie

Dyha sa používa predovšetkým na dekoratívnepovrchové dokončenie nábytku a materiálov na báze dreva. Hojne sa využíva taktiež v interiéroch a to ako súkromných, tak verejných. Dobrým príkladom môže byť použitie na kancelársky a hotelový nábytok. Dyha sa taktiež môže používať na dyhované parkety, tapety a ostatné dyhované dosky. Využitie dýh dodá nábytku a celému interiéru jedinečný vzhľad. Každá dyha je originál zachovávajúci nádhernú kresbu dreva.

Dyhu možno vyrobiť zo všetkých druhov dreva, domácich aj exotických. V prípade, že chceme dosiahnuť rovnaké textúry a výbornej kvality, dosádzajú sa dyhy do tzv. zosadeniek. Jednotlivé pásy dýh, ktoré sú zbavené všetkých vád, sa k sebe spoja pomocou papierovej pásky, tavným vláknom alebo sa zlepujú.

Rozdelenie dýh

Dyhy môžeme rozdeliť podľa niekoľkých kritérií:

Spôsobu výroby

• Rezaním

• Lúpaním

• Krájaním

Podľa smeru rezania

• Radiálny rez

• Tangenciálny rez

Podľa použitej dreviny

• Ihličnaté

• Listnaté

• Exoty

Podľa hrúbky dyhy

Dyhy sa vyrábajú v niekoľkých hrúbkach v rozmedzí 0,3 - 5 milimetrov.

Podľa kvality a použitia

• Poddýžky (dyha, ktorá netvorí povrch)

• Špeciálne dyhy

• Aerodyhy

• Mikrodyhy

Výhody

• Maximálne využitie dreva a minimálny odpad

• Široká oblasť použitia

• Jedinečná textúra

• Možnosť výroby veľkých formátov

• Zhodnocujú podkladový materiál

• Zvyšujú estetiku a konečnú hodnotu pre zákazníka

Nevýhody

• Prírodný materiál náchylný na zmeny vlhkosti

• Priame slnko môže zmeniť farbu dyhy

• Pri mechanickom poškodení sa horšie opravuje

• O dyhovaný nábytok je nevyhnutné neustále starať

• Dyha je drahšia ako dekoratívna fólia a papier

Údržba

Povrch dyhovaných dosiek sa pred použitím musí povrchovo upraviť, čo sa najčastejšie vykonáva morením alebo lakovaním. Údržba dyhovaného nábytku by sa mala vykonávať prevažne suchou handričkou. Navlhčená alebo mokrá handrička by mohla zapríčiniť zvýšenie vlhkosti a tým spôsobiť objemové zmeny dyhy a dyhovaného nábytku.

Zhrnutie

Dyhy sú prírodný materiál vyrábaný z dreva, rezaním, lúpaním alebo krájaním, ktoré si zachovávajú všetky vlastnosti dreva, vrátane tých negatívnych. Od masívneho dreva môžeme dyhu rozpoznať predovšetkým tak, že dyha má pravidelnejšiu a opakujúcu sa štruktúru. Ako sa dyha vyrába? Pozrite sa na video.

Easy clean - látka, ktorá sa nešpiní

Easy clean je pomerne nový materiál. Je to textília s povrchovou úpravou, ktorá zaistí vodeodolnosťa ľahké odstraňovanie nečistôt. Látky s nešpinivou úpravou sú vďaka svojim vlastnostiam stále viac obľúbené a využívajú sa na všetok bytový textil od obrusov, až po poťahy nábytku a matracov. Nešpinavost materiálov spočíva v povrchovej úprave vďaka vodeodolnej, oleofóbnej alebo hydrofilizačnej úprave. Niekedy sa používa aj teflón. Voda alebo napríklad aj mastnota zostáva na povrchu v malých kvapkách, ktoré možno vytrepať bez toho, aby sa vsiakli do vlákien tkaniny.

Použitie

Ako už bolo vyššie spomenuté, easy clean poťah môžeme použiť na všetok domáci textil, od obrusov až po poťahy na sedací nábytok, pohovky, leňošky alebo napríklad matrace. Neoceniteľný je najmä v detských izbách, kde sa vyžaduje častá a ľahká údržba.

Čo sa týka povrchovej úpravy nešpinavých látok, rozlišujeme 3 typy:

• Pasívny - pasívna úprava nám umožní jednoduché vypranie

• Aktívny- aktívna úprava nám naopak zaistí odolnosť textilu proti zašpineniu pri normálnom použití

• Úprava, ktorá zabraňuje znovu usadzovaniu špiny z pracieho kúpeľa na vlákna

Silné stránky

• Jednoduchá údržba a čistiteľnosť

• Môže sa vykonať aj antialergická úprava

• Pri využití u matracov zvyšuje komfort ležania

• Vodeodolné

• Možnosť prania na 60 °C

Slabé stránky

• Vyrába sa zo syntetických látok

• Náročnejšie na výrobu

• Poťah zväčší výšku matraca o približne 2 cm

• Drahšie v porovnaní s normálnymi poťahovými látkami

Údržba

Protišpinivá úprava nám zabezpečí, že tekutiny či špina nepreniknú do štruktúry látky. V prípade zašpinenia,zostane nečistota na povrchu. Čistenie poťahu easy clean sa môže vykonávať suchou alebo vlhkou handričkou. Môžeme tiež použiť jarovú vodu. Odsávanie tekutín môžeme vykonávať taktiež papierovými obrúskami.

Easy clean poťahy majú neodškriepiteľné výhody. Najmä v detskej izbe oceníme rýchlu a ľahkú údržbu, či už ide o rozliaty džús alebo maľovky fixami. Easy clean poťahy sa tiež poslednou dobou veľmi často využívajú na sedačky a kreslá. Rozliate víno ​​už nás trápiť nemusí.

Matracový poťah easy clean orange:

• strečový poťah oranžovej farby
• vynikne v detských alebo študentských izbách
• snímateľný poťah so zipsom
• možno prať na 60 °C
• vhodný pre alergikov

Stručne o eko koži, jej využití a údržbe

Čo je eko koža?

Takzvaná eko koža (niekedy písaná dohromady ako ekokoža) nie je koža z ekologicky chovaných zvierat na bio farmách, ako by sa mohlo zdať, ale náhrada pravej kože, vyrobená zo syntetických materiálov. Tvorí ju látkový podklad, väčšinou bavlnený úplet, na ktorý sa nanáša vrstva netoxického polyuretánu. Na prvý pohľad je syntetická koža na nerozoznanie od tej pravej, ich vlastnosti sa však v mnohom líšia.

Jednu z prvých umelých náhrad kože sa podarilo vyrobiť nemeckému chemikovi Herrmann Staudinger pri jeho experimentoch počas 2. svetovej vojny. Charakterizoval polyméry a ich väzby, čím otvoril cestu k masovej produkcii plastových výrobkov. Textílie potiahnuté plastom sa potom začali hojne vyrábať od polovice 60. rokov minulého storočia a od tej doby sa zdokonaľujú až do dnešnej podoby.

K výhodám eko ​​kože patrí jej priedušnosť, odolná pevnosť aj odolnosť proti oderu a na rozdiel od prírodnej kože môže mať tiež prakticky akúkoľvek farbu. Jej životnosť je síce o niečo kratšia, ale na druhú stranu sa predáva o mnoho lacnejšie. Dá sa prešiť aj na bežnom šijacom stroji a je vhodná všade tam, kde prebývajú ľudia postihnutí alergiami. Nevýhodu má v tom, že kvôli svojej priepustnosti je náchylnejšia na styk s tekutinami, ktoré môžu na nábytku spôsobiť nezvratné škody.

Vlastnosťou umelej usne, ako sa tiež inak nazýva, najviac využívajú výrobcovia moderného nábytku, a to predovšetkým pri čalúnení sedačiek, kresiel, stoličiek, obľúbených sedacích vakov a niekedy aj postelí.

/limg1/

Údržba

Životnosť nábytku polstrovaného eko kožou môžeme predĺžiť tým, že sa o neho budeme riadne starať. Prvou zásadou je, nevystavovať ho dlhodobo priamemu slnečnému žiareniu a teplotám nad 25 stupňov Celzia. Nepoužívame žiadne chemické prostriedky a prípravky určené na pravú kožu, pre bežnú údržbu postačí handrička navlhčená v čistej vode, prípadne slabom roztoku mydla s neutrálnym pH. Látka by ale nemala púšťať farbu, aby nevzniklo viac škody, ako úžitku. Vhodné je tiež pravidelne ošetrovať eko kožu sprejom, určeným špeciálne pre tento materiál, väčšinou ho zoženieme v predajniach s obuvou.

Čistenie eko kože

Ak potrebujeme vyčistiť menšie škvrny, postačí už spomínaný slabší roztok mydla alebo pracieho prášku, v žiadnom prípade ale neberte do ruky režný kartáč, pretože by ste si mohli do sedačky vydrieť nepeknú dieru. Taký pokus o odstránenie fľakov treba po červenom víne môže ľahko skončiť nenávratným zničením nábytku. Ak siahnete po nejakom čističi na eko kože, prečítajte si najprv pozorne návod na jeho použitie a pre istotu ho najskôr vyskúšajte na mieste, ktoré nie je na prvý pohľad vidieť.

Pri poliatí eko kože tekutinou ju najprv rýchlo vysajeme papierom a vzniknutú škvrnu následne opäť vyčistíme vlhkou handrou. Obdobne postupujeme aj v prípade, že nám na nábytok spadne nejaké jedlo. Je potrebné čo najskôr odstrániť tú najhoršiu nečistotu a fľak jemne vydrhnúť. Keď sa to nepodarí, alebo dôjde k postriekaniu umelej kože ťažko odstrániteľnou látkou (atramentom, lakom na nechty a podobne), radšej sa obráťte na odbornú upratovaciu firmu, ktorá by si mala v týchto prípadoch poradiť.

Ako ju spoznať?

Pod moderným pojmom eko ​​koža sa môže skrývať jednak vyššie popísaný materiál z bavlneného úpletu a polyuretánu, ale aj rozomleté ​​zvyšky pravej kože - odpadu z obuvníckej či brašnárskej výroby, spojené lepidlami a zlisované znovu dohromady. Či sa jedná o pravú kožu alebo len jej náhradu, odhalíme pomerne jednoduchým spôsobom. Všetky umelo vyrábané napodobeniny vrátane eko kože sa pri styku s otvoreným ohňom začnú krútiť a ihneď vzplanú, zatiaľ čo ozajstná koža iba sčernie. Skúšku však nedoporučujeme z pochopiteľných dôvodov vykonávať na viditeľných miestach. Ak si nie ste istí, čím presne je nábytok, ktorý chcete kúpiť, čalúnený, informujte sa radšej priamo u výrobcu.

Výhody eko kože:

• dobrá priedušnosť

• ľahká údržba menšia obstarávacia cena

• neobmedzená škála farieb

Nevýhody eko kože:

• kratšiu životnosť

• ľahšie opotrebovanie

• náchylnejšie na škvrny po tekutinách

Elastická pena naturalis

Naturalis je nové riešenie materiálu pre výrobu komfortných matracových jadier. Jedná sa o vysokoelastickú polyuretánovú penu vyrobenú s prímesou prírodného oleja z rastliny Veranda- Ricín obyčajný. Pene dodáva jedinečné vlastnosti z hľadiska spánkového komfortu a prispieva i k zlepšovaniu ekológie. Prírodný olej použitý pri výrobe, nahrádza štandard používanej suroviny. Pena vďaka vlastnostiam zaručuje životnosť matracového jadra.

Eukalyptus

Eukalyptus (latinsky Eucalyptus) je rod, ktorý zahŕňa viac ako 700 druhov subtropických až tropických stromov a kríkov patriacich do čeľade myrtovitých. Pochádza z Austrálie, kde tvorí až 95% lesov. Niektoré druhy boli vysadené v Portugalsku, v severnej Afrike a u Stredozemného mora, ale všeobecne sa pestujú na mnohých miestach vo svete.

Eukalyptus sú prevažne vždyzelené stromy, niektoré druhy však na konci obdobia sucha listy strácajú. Menšie druhy dorastajú do výšky 10 metrov, iné aj 90 metrov, čím sa potom radia medzi najvyššie stromy na svete. Kôra máva často hebký saténový vzhľad a býva biela, krémová, sivá alebo medovo-zelená. Kvety sú veľmi rôznorodé. Stromy rastú veľmi rýchlo, v závislosti od klímy môžu mať prírastok 3 - 10 metrov za rok.

Využitie

Eukalyptus je pestovanýpre drevo aj ako okrasná drevina. Drevo sa používa na výrobu záhradného nábytku, celulózy, ale aj hudobných nástrojov (didgeridoo). Z nektáru kvetov sa vyrába med. Listy obsahujú silice eukalyptol, ktoré sa využívajú v medicíne a zdravotníctve pre svoj​​priaznivý účinok na dýchacie ústrojenstvo. Eukalypty sa tiež vysádzajú v močiaroch, ktoré vďaka svojej vysokej spotrebe vody vysušujú, čím zabraňujú šíreniu komárov a malárie.

Eukalyptové drevo

Drevo má vysokú hustotu, je veľmi tvrdé a trvanlivé, nemá však takýto obsah prírodných olejov ako drevo teaku, a preto nie je toľko kvalitné a je potrebné ho ošetrovať prípravkami na báze vody. Pravidelné ošetrenie potom zabezpečí záhradnému nábytku z eukalyptového dreva dlhú životnosť. Drevo má príjemnú červenohnedú farbua vďaka svojím vlastnostiam aj vzhľadu je dobrou náhradou za meranti, dub alebo smrekovec. Tiež má dobrú opracovateľnosť a je farebne stále.

HDF čiže tvrdá drevovláknitá doska

Skratka HDF pochádza z anglického spojenia slov High Density Fibreboard, čo môžeme preložiť ako vysoko zhustená doska alebo panel z drevných vlákien. Všeobecne sa však používa názov `tvrdá drevovláknitá doska` a snáď ešte známejší je jej obchodný názov Sololit.

HDF je veľkoplošný materiál vyrobenýz drevných vlákien. Jeho hustota sa pohybuje od 900 Kg/m3 vyššie a vo väčšine prípadov sa vyrába v hrúbkach 2 až 6 mm.

História

Od roku 1949 sa ako jedna z prvých firiem v Českej republike, ale aj vo svete, začala výrobou tvrdých drevovláknitých dosiek, zaoberať firma Solo Sušice, ktorá dala tomuto veľkoplošnému materiálu obchodný názov Sololit (niekedy sa tiež používa Sololak). Ihneď po zavedení výroby sa HDF dosky uplatnili nielen na českom, ale aj na zahraničnom trhu. Od konca 90. rokov sa však výroba v Sušici uzavrela a tvrdé drevovláknité dosky sú do Českej republiky v drvivej väčšine dovážané.

Výroba

Drevovláknité dosky definuje norma STN EN 316, ako dosky s hrúbkou 1,5 mm a viac, vyrobené z lignocelulózvých vlákien za použitia zvýšenej teploty alebo tlaku. Spojenie vlákien dochádza zplstnatením vlákien a ich prirodzenou lepivosťou (vďaka lignínu) alebo syntetickou živicou (lepidlom), ktorá sa pridáva k vláknam.

Tvrdé drevovláknité dosky (DVD) sa môžu vyrábať dvoma spôsobmi, suchou alebo mokrou cestou. Hlavný rozdiel medzi procesmi výroby suchou a mokrou cestou je vo vlhkosti vlákien pri formátovaní dosiek, kedy u suchého procesu majú vlákna vlhkosť nižšiu ako 20% a u mokrého procesu sa vlhkosť vlákien naopak pohybuje nad 20%. Ďalším rozdielom je vstupná surovina, teda druh použitého dreva.

Pri suchej výrobe sa využívajú predovšetkým vlákna z dreva buka(v niektorých prípadoch sa môže pridávať i ihličnaté drevo). Vlákna sú pojené pomocou fenolformaldehydových lepidiel s prídavkom parafínu. V procese výroby mokrou cestou sa využívajú predovšetkým ihličnaté dreviny s prídavkom močovinoformaldehydových lepidiel a parafínu pre zvýšenie odolnosti proti vlhkosti.

Povrch tvrdých drevovláknitých dosiek môžeme bežne upravovať potlačou, laminovať, dyhovať alebo polepiť papierovou fóliou. Tvrdé drevovláknité dosky sa najčastejšie vyrábajú vo formáte 2800×2070 mm.

Využitie tvrdých drevovláknitých dosiek

HDF vyrábané mokrou cestou sa predtým využívali predovšetkým na plášte pri výrobe interiérových hladkých dverí. Ďalej sa využívali na dná zásuviek a tiež na chrbáty komôd a skríň. V dnešnej dobe výroba mokrou cestou ustupuje a tvrdé drevovláknité dosky sa vyrábajú skôr suchým procesom. HDF vyrábané suchou cestousa taktiež používajú na výrobu nábytku, predovšetkým na chrbáty komôd, skríň a dná zásuviek. Ďalšie uplatnenie týchto DVD nájdeme v interiéri na rôzne obklady, laminátové podlahy, ale aj na rebrá stropných nosníkov alebo strešnú krytinu, výrobu líšt a reklamných tabúľ.

Výhody

• veľmi tvrdé

• homogénne

• alternatíva k preglejke

• široká oblasť využitia

• výroba z drevného odpadu

• výrazne lacnejšie v porovnaní s preglejkou

• jednoduchá údržba

• pomerne ľahko sa opracováva

• vysoko odolná proti mechanickému poškodeniu

• tvarová stálosť

• v porovnaní s MDF má lepšie ohybové vlastnosti

Nevýhody

• ako spojivá HDF sa používajú spojivá, ktoré obsahujú zvyškový formaldehyd, ktorý je zdraviu škodlivý

• vďaka zvyškovému formaldehydu je tiež ťažšia ich likvidácia

• vyššia objemová hmotnosť vďaka ich hustote

• drahšie ako drevotrieskové dosky

Údržba

Údržba výrobkov z tvrdej drevovláknitej dosky s povrchovou úpravou sa väčšinou vykonáva suchou alebo vlhkou handričkou, rovnako ako v prípade laminátových podláh z tvrdej drevovláknitej dosky. Utieranie prachu, teda suché čistenie, by sa malo realizovať za pomocou prachových utierok. Čo sa podláh týka, môžu sa bežne vytierať mopom s PH neutrálnym čistiacim prostriedkom.

Hlavné znaky HDF

HDF sa vyrába z drevných vlákien, ktoré sú v jeho surovej štruktúre (pokiaľ teda nie je povrchovo dokončená dyhou, fóliou a pod.) jasne viditeľné. Drevné vlákno je v porovnaní s trieskami a štiepkou mnohonásobne menšie. Tvrdé drevovláknité dosky vyrobené mokrým spôsobom spoznáme tak, že jedna strana dosky bude hrubá, respektíve jedna strana bude mať na sebe vyrazené sito, kdežto naopak tvrdá drevovláknitá doska vyrobená suchým spôsobom bude obojstranne hladká.

Zhrnutie

Tvrdé vláknité dosky môžeme rozdeliť podľa toho, či budú využité v interiéri alebo exteriéri, v suchom alebo vlhkom prostredí a podľa účelu použitia - na nosné alebo nenosné účely, pre krátkodobé alebo dlhodobé zaťaženie, atď. HDF je vďaka svojim vlastnostiam hojne využívaný materiál ako v nábytkovom odvetví, tak aj v stavebníctve, stolárstve a ďalších odboroch. Hustota sa pohybuje okolo 900 Kg/m3, výnimočne 1200 Kg/m3 (najmä pri použití na podlahy). Norma ČSN EN 312 potom podľa účelu a podmienok použitia rozdeľuje tieto vláknité dosky do 7 tried a určuje požiadavky na pevnosť pružnosť, napučanie atď.

Hliník - je všade okolo nás, ale kde sa vlastne berie?

Hliník (latinsky aluminium) je veľmi ľahký a mäkký kov, nízkej hustoty a sivastej až šedej farby, bežne sa vyskytujúci v prírode v rôznych zlúčeninách. Jeho chemická skratka je Al. Hliník je veľmi dobrý elektrický vodič, preto je často využívaný v elektrotechnike a leteckom priemysle.

Niečo z histórie

V roku 1808 anglický chemik Humprey Davy, zakladateľ elektrochémie, elektrochemicky pripravil hliník. Nedarilo sa mu však oddeliť ho a izolovať. Na jeho prácu nadviazal dánsky fyzik, chemik a filozofHans Christian Oersted, ktorý v roku 1825 prvýkrát izoloval znečistený hliník reakciou zriedeného amalgámu draslíka s chloridom hlinitým. Až o 61 rokov neskôr americký chemik Charles Martin Hallvynašiel spôsob priemyselnej výroby hliníka elektrolýzou, ktorá položila základy dnešnej výroby hliníka.

V tej dobe bol hliník veľmi drahý a dokonca bol v roku 1855 vystavovaný na parížskej výstave vedľa korunovačných klenotov. Čo sa týka Českej republiky a Slovenska, prebiehala výroba hliníka v slovenskom Žiari nad Hronom.

Ako už bolo povedané, hliník sa vyrába elektrolýzou taveniny bauxitu a kryolitu za teploty približne 950 °C, kedy na katóde sa vylučuje čistý hliník a na anóde sa vylučuje kyslík, ktorý tu horí.

Kde všade sa hliník používa?

Predtým sa hliník bežne používal na príbory a ďalšie kuchynské riady, vrátane hrncov. Dnes už to tak nie je, pretože hliník môže reagovať s určitými kyselinami obsiahnutými v jedle. Hliník veľmi dobre vedie elektrický prúd. Používa sa pri výrobe vodičov (aj keď je v poslednej dobe vytlačovaný meďou). Ďalej sa využíva na výrobu mincí, alobalu, využíva sa pri výrobe okien, jazdných kolies a je hojne využívaný v leteckom a automobilovom priemysle.

Hliník má v nábytkárskom priemysle nezastupiteľné miesto, pretože nekoroduje, je pevný, ale zároveň ľahký. Často môžeme vidieť hliníkové rámy postelí, hliníkové podnožie otáčacích stoličiek, záhradný nábytok z hliníka alebo nábytok určený do verejných priestorov.

Výhody:

• ľahký

• pevný

• možnosť výroby zlúčenín s lepšími vlastnosťami

• využitie v širokom spektre priemyselných odvetví

• nekoroduje

• pomerne stály

• tvárny

• kujný

• veľmi dobrá pevnosť v ťahu

• veľké zásoby bauxitu, z ktorého sa hliník vyrába

Nevýhody:

• neekologická výroba

• v určitých reakciách môže byť toxický

• pri spracovaní bauxitu vzniká veľké množstvo odpadu

• zlá recyklácia

• elektrická vodivosť (pri nábytku nežiaduca) 

• výborná teplotná vodivosť (pri nábytku nežiaduca)

Údržba hliníka

Vzhľadom k tomu, že hliník nekoroduje, možno nábytok z hliníka a jeho zlúčenín udržiavať a čistiť aj mokrou handričkou a mydlovou vodou.

Fakty o hliníku

• Chemická značka: Al

• Atómové číslo: 13

• Relatívna atómová hmotnosť: 26,9815386 amu

• Teplota topenia: 660,32 °C

• Teplota varu: 2519 °C

• Hustota: 2,70 g/m3

• Skupenstvo za normálnej teploty: pevné

Hovädzia koža - materiál preverený stáročiami

Hovädzia koža je východiskovou surovinou pre výrobu prírodnej usne. Všeobecne sa však slovo koža zažilo ako synonymum pre useň. Prírodná useň je surová koža zbavená srsti, tuku a nečistôt. Tá je potom činením spracovaná na vyčinenú useň. Jedná sa teda o prírodný materiál, ktorý vyniká svojou originalitou a puncom exkluzivity.

Koža sa používa na výrobu odevov, topánok, doplnkov a rozličných predmetov už veľmi dlhú dobu. Prvé informácie o postupoch vyčiňovania koží sú známe z asýrskych nálezov a Homérovej Iliady. Najstaršie dôkazy o rozsiahlejšom spracovaní kože pochádzajú zo starovekého Egypta a súvisia s archeologickým objavom 5 tisíc rokov starej Koželužské dielne. Prírodný spôsob vyčiňovanie koží sa postupne vyvíjal, až prešiel do priemyselnej výroby. V súčasnej dobe sa prírodná useň často nahrádza syntetickými materiálmi. Koža má však vďaka svojim jedinečným vlastnostiam stále svoje miesto a nič ju nenahradí.

Vrstvy surovej kože:

• pokožka

• škára (táto časť sa používa k čineniu)

• podkožná vrstva

Štiepenie škáry:

• vrchné líce

• štiepenka

• podštiepenka

Komerčná klasifikácia kože:

Lícovka

• nubuk - prírodná koža so zamatovým efektom, ktorá je veľmi jemná

• anilín - prírodné líce s rozjasňujúcim efektom, farbená koža

• semi-anilín - koža, ktorá je ľahko upravená živicou a ochrannou farbou

• pigmentovaná - koža upravená živicou a pigmenty pre zvýšenie odolnosti

štiepenka

• pigmentovaná - jediná možnosť úpravy

Výroba:

• Konzervácia - ošetrenie soľou alebo morením, a to kvôli ochrane kože pred zhoršujúcim sa vplyvom mikroorganizmov

• Prípravná fáza - príprava usne na činenia

• Činenie - chemický proces, ktorým sa surová useň mení v stabilný produkt

• Konečná fáza - definuje finálny vzhľad, dochádza k zjednoteniu farieb, koža sa zmäkčuje a získava prirodzenosť na dotyk

Príklad celého výrobného postupu:

• Výber - selekcia vhodných koží pre priemyselnú výrobu.

• Zasadenie a zbrusovanie - zafarbené usne sa štiepia na vrchnú lícovou časť a vrstvy štiepenky. Potom sa koža zbrúsi na jednotnú hrúbku.

• Farbenie a likrovanie - využitie prírodných farbív a produktov, ako napr. triesloviny, tuku a vody. Koža sa pri farbení žmýka v rotujúcom bubne, čím sa zmäkčí a je prirodzenejšia na dotyk.

• Sušenie - koža sa rozloží na špeciálne siete a vloží sa na niekoľko hodín do veľkých pecí.

• Kontrola kvality - vyradenie poškodených kusov.

• Mäkčenie- mechanická operácia.

• Zatavenie a leštenie - jazvy a nedokonalosti kože sa ručne zatavia vhodným roztokom, ktorého prebytky sú potom odstránené brúsnym papierom.

• Konečná úprava - nanášanie farieb a chemických prípravkov sprejovaním.

• Vzorovanie - Vzory sa do kože vytláčajú pri vysokej teplote.

• Žmýkanie - prebieha v rotačnom bubne, kde sa za vysokých teplôt koža zjemní a stáva sa prirodzenejšia na dotyk.

• Žehlenie a meranie - koža sa žehlí teplým valcom a súčasne je meraná elektronickým prístrojom.

• Konečná kontrola kvality.

Údržba nábytku z kože

Údržba kože je veľmi jednoduchá, mali by sme ju však vykonávať aspoň dvakrát ročne. Menšie lokálne škvrny očistíme bavlnenou handričkou, nanesieme penu mydlového roztoku a jemnými krúživými pohybmi škvrnu vyčistíme. Mydlo by malo mať neutrálnu Ph hodnotu. Pri väčšom znečistení je lepšie použiť čistiace prostriedky určené priamo pre čalúnený nábytok. Tá obsahuje čistiace zložky, ktoré zbavujú povrch hrubších nečistôt, a impregnáciu, ktorá zaistí stálosť charakteristických vlastností kože a navyše ju pekne prevonia. V žiadnom prípade sa na čistenie kože nesmúpoužívať pracie prášky, aviváže a rôzne chemické prostriedky. Taktiež sa nesmie používať masť, detský olejček, indulona či iné mastné chemikálie. V oboch prípadoch sa totiž koža znehodnocuje a stráca svoje prirodzené vlastnosti. Koža môže popraskať alebo stratiť pôvodnú farbu.

Výhody:

• prírodný produkt

• ľahko udržiavateľná od prachu (vhodná pre alergikov)

• príjemná a hebká na dotyk

• mimoriadne dlhá životnosť

• ľahká údržba

• odolnosť proti ohňu

Nevýhody:

• zdanlivá nepriedušnosť

• studený povrch

• koža nesmie byť vystavená priamemu slnečnému žiareniu

• menšia odolnosť voči vlhkosti

• vysoká obstarávacia cena

HPL dosky - laminát stále ešte žije

Poznáme ich tiež pod názvom kompaktné dosky či vysokotlakové lamináty. Skratka HPL pochádza z anglického názvu `High Pressure Laminates`. Jedná sa o veľkoformátové dosky vyrobené zvrstvených papierov impregnovaných živicou, ktoré sú zalisované za vysokého tlaku a teploty v pevnú dosku. Vyznačujú sa vysokou odolnosťou a životnosťou s minimálnymi nákladmi na údržbu.

Prvé laboratórne pokusy s plastovým laminátom prebehli na konci 19. storočia. Laminátové fenolové živice boli objavené začiatkom 20. storočia belgickým chemikom Leo Baekeland. Ten kondenzoval fenol a formaldehyd za vzniku prvého úplne syntetického plastu, bakelitu. Inžinieri Herbert A. Faber a Daniel J. O`Connor zo spoločnosti Westinghouse vykonávali podobné pokusy ako Leo Baekeland a začali impregnáciou ťažkého plátna bakelitovou živicou. Už v roku 1913 požiadali o patent na plochú laminátovú fóliu z bakelitu a papiera, ktorú nazvali ako Formica. Najprv bol tento materiál používaný ako izolant pre priemyselné výrobky. Mal totiž hnedý povrch a jeho vzhľad nebol príliš atraktívny. V roku 1927 však do materiálu pridali dekoračný papier a vzhľad sa stal atraktívnejším a pestrejším, čo rozšírilo využitie HPL dosiek.

Výroba:

• Výrobný proces začína namáčaním pruhov papiera do živice. Na spodné vrstvy sa používa sulfátový papier namočený do fenolových živíc. Papier pre hornú vrstvu je priesvitný a namáča sa do melamínovej živice. Tesne pod hornú vrstvu je umiestnený dekoračný papier namočený v melamínovej živici, na ktorom je farbou natlačený akýkoľvek vzor.

• Živicou impregnované listy sú vložené do sušiarne. Po vysušení sa listy režú a vrstvia.

• Vrstvy papiera sa vložia do hydraulického lisu pre konečné vytvrdnutie. Lis stláča sendvič z papierov nasiaknutých živicou na 1400 kPa, pričom sa zahrejú na vysokú teplotu. Teplo katalyzuje reakciu v živici. Fenol (alebo melamín) a molekuly formaldehydu sa pripoja k sebe a uvoľní sa voda. Vďaka chemickej reakcii sa jednotlivé papiere spoja do jednej pevnej vrstvenej dosky.

• Suchá doska je rezaná do požadovanej veľkosti a tvaru. Môže byť tiež spájaná so stavebným materiálom, ako je preglejka, drevovláknitá alebo drevotriesková doska či kov.

Použitie:

HPL dosky majú široké využitie pri výrobe nábytku, obkladov stien, deliacich priečok, podláh, izolačných a nosných dosiek pre elektropriemysel, ďalej sa využívajú pri výrobe plotov, brán, prevetrávaných fasád.

Výhody:

• odolnosť voči vode a znečisteniu

• vysoká odolnosť voči teplote

• vysoká oderuvzdornosť

• vysoká odolnosť proti prerazeniu

• stálofarebnosť

• rozmerová stálosť

• široká škála dekorov

Nevýhody:

• nerecyklovatelnost

• vznik škodlivých odpadov a emisií pri výrobe (začínajú sa prijímať opatrenia na zníženie)
  vyššia cena

Chróm a jeho využitie

Chróm je svetlo biely, lesklý a krehký kov. Chróm chráni povrch kovových predmetov pred koróziou a zvyšuje ich tvrdosť.

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

• je najtvrdším elementárnym kovom, 

• vyznačuje sa nízkou reaktivitou a vysokou chemickou odolnosťou. 

Využitie nájde v metalurgickom priemysle. S chrómom v dennom použití sa stretneme väčšinou ako s materiálom chrániacim kovové povrchy pred koróziou a k zvýšeniu estetického vzhľadu. Klasický príklad sú kúpeľňové úchytky či ako súčasť luxusných automobilových doplnkov. V lekárstve sa používa ku chrómovaniu chirurgických nástrojov.

Nerozlučiteľná dvojka vo svete nábytku

Kombinácia chrómu a skla vytvára nadčasový, jednoduchý až futuristický štýl. Vďaka použitým materiálom je údržba jednoduchá, všetky nečistoty stačí zotrieť. Oboje sú tiež oproti drevu celkom odolné voči poškriabaniu a inému mechanickému poškodeniu.

Sklo:

Sklo sa vyrába z viskóznej skloviny roztavenej v sklárskej peci (1450 - 1550 °C). Materiál sa rýchlo schladí, preto je nutné s ním rýchlo pracovať. Čisté sklo je priehľadné, ale možno ho zafarbovať. V oboch prípadoch prepúšťa svetlo o vlnovej dĺžke nad 400 nm, preto sa používa na výrobu osvetlenia, a dekoratívnych predmetov. Technika výroby skla je stará prinajmenšom 5000 rokov, ale stále sa vedú spory, kto ako prvý prišiel na techniku ​​výroby skla. Číňania, Gréci alebo Feničania? Sklo je veľmi pevné a zároveň krehké, pokiaľ sa nejedná o bezpečnostnú úpravu skla.

Chróm:

Chróm je biely, lesklý, tvrdý, ale zároveň krehký kov. Používa sa ako ochranná vrstva iných kovov, ktorá chráni najmä pred koróziou a mechanickému poškodeniu. Práve vďaka svojej tvrdosti sa chróm používa pri výrobe vrtných strojov, vysoko výkonných nožov pre strihanie iných kovov, strojov na opracovanie dreva. Používa sa tiež na výrobu chirurgických nástrojov a využíva sa v potravinárskom priemysle. V každodennom živote sa s chrómom stretávame v kúpeľni v podobe úchytiek a rôznych kovových políc do sprchovacieho kúta, v automobilovom priemysle a samozrejme v nábytkárstve. Najmä stoly a lustre s chrómovými časťami sú príťažlivé kvôli svojej dlhovekosti, ľahkému udržiavaniu a nadčasovému vzhľadu.

Impregnovaná fólia sa používa pri povrchovej úprave niektorých typov LTD a MDF dosiek. Dekoračné papiere impregnované špeciálnymi živicami sa nalisujú z oboch strán drevotrieskových alebo drevovláknitých dosiek. Povrch je tak odolný voči krátkodobému pôsobeniu vlhkosti, chemikálií a zvýšenej teplote. Je jednoduchý na údržbu.

Kto vie čo je kokosová rohož?

Kokosová rohož je vrstva, vložka, ktorá je základom matracov s vyššou tvrdosťou. Kokosová vložka je prírodným produktom, pretože sa vyrába zo škrupín kokosových orechov a jednotlivé vlákna sa spájajú pružným latexom, ktorý sa získava z kaučukovníka. Preto je kokosová vložka pevná, ale zároveň ohybná.

Kokosové matrace tiež umožňujú cirkuláciu vzduchu, preto má antialergické vlastnosti. Nezadržiavajú sa v nej roztoče ani prach. Vďaka svojej pružnosti je vhodná pre polohovateľné rošty. Matrac môže mať jednu vrstvu z kokosového vlákna (hlavne v prípade matraca sendvičového typu) alebo môže byť matrac s obojstrannou kokosovou vložkou. Je doporučená ortopédmi a alergológmi.

Vyrába sa aj v malých rozmeroch pre detské postele a postieľky.

Viete ako sa používa kokosové vlákno v nábytku?

Kokosové vlákno radíme medzi textilné vlákna prírodného typu z rastlinných plodov. Získava sa z dužinatého obalu plodov kokosovej palmy, teda z kokosov. Vlákna by mali byť pevné a pružné. Pre tieto požiadavky sú najlepšie nedozreté orechy kokosovej palmy. Aby sme získali dostatočne kvalitné a dlhé vlákna, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm, kôra plodov sa niekoľko mesiacov máča v slanej morskej vode, čím sa zväzky vlákien uvoľnia od pektinového obalu. Tieto zväzky sa potom ďalej postrihať na jednotlivé vlákna, ktoré sa využívajú v textilnom a čalúnickomo priemysle.

Kokosové vlákno sa do Českej republiky dováža najčastejšie zo Srí Lanky a Indie.Tieto krajiny sú zároveň najväčšími producentmi týchto vlákien. Celková svetová produkcia sa pohybuje okolo 600 000 ton za rok.

Dosky z kokosového vlákna, ktoré sa využívajú napríklad pri výrobe matracov, sa vyrábajú vpichovaním alebo vulkanizáciou za tepla pomocou kaučukového mlieka. Táto doska sa do matraca vkladá z dôvodu dosiahnutia potrebnej tvrdosti a vzdušnosti. V matraci plní tzv. roznášaciu funkciu. Väčšinou sa umiestňuje na pružinové jadro bonellové aj taštičkové. Kokosové vlákno je duté a matrac z neho vyrobený je veľmi elastický, odolný proti opotrebeniu a vlhkosti. Vlákno je odolné proti baktériám, nenapadá ho hmyz ani myši a obsahuje asi 65% vzduchu. Ďalej sa vyznačuje dobrými tepelnými vlastnosťami, zabezpečuje cirkuláciu vzduchu vo vnútri matraca a zároveň zaisťuje tvarovú stálosť.

Vlastnosti kokosového vlákna

• Dlhé 15 - 45 cm, hrubé 0,3 - 1 mm

• Niekoľkokrát hrubšie ako bavlna

• Ťažné do 37%, tzn. je najpevnejšie zo všetkých celulózových vlákien

• Veľmi elastické, naopak pevnosť majú v porovnaní s bavlnou asi polovičnú

• V porovnaní s vodou je ľahšie - pláva

• Veľmi odolné proti mechanickému namáhaniu a opotrebeniu

• Obsahuje asi 65% vzduchu - vlákna sú dutá

• Výborné izolačné vlastnosti

• Odolné proti baktériám a hubám

• Nenapadá ich hmyz ani hlodavce

• Má žltú až tmavo hnedú farbu.

• Prírodná farba sa len ťažko prefarbuje.

Okrem čalúnnického a textilného priemyslu sa kokosové vlákna využívajú napríklad na výrobu kief, rohožiek, behúňov a predovšetkým lodných lán a povrazov. Ďalej sa využíva na výrobu velúrových (dekoračných) tkanín, sieťových výrobkov, ako izolant stien a podláh.

Výhody kokosových vlákien

• Dobré hygienické vlastnosti - sú priedušné a odolné proti hnilobe

• Dobré termoregulačné vlastnosti

• Z kokosového vlákna je možné vyrábať plošné materiály rôznych rozmerov

• Obnoviteľný zdroj

• Recyklovateľné

• Môžeme ich kombinovať s inými materiálmi

• Dajú sa lepiť (lepidlá na báze PUR)

• Dobrá ťažnosť pri pomerne nízkej relatívnej hmotnosti

• Výborné izolačné vlastnosti

Nevýhody

• Zvyšuje cenu matraca

• Spracovanie kokosového vlákna je pomerne ťažké

• Do Európy sa musí dopravovať

• Ťažko sa farbí

• Vlákna kokosu sa zle režú

• Kokosové vlákno je alergén, to znamená, že väčšina alergikov na neho reaguje

Kovové lišty - praktickí aj ozdobní pomocníci

Jedná sa kovové pásy, ktoré sa využívajú na dokončovanie hrán a prechodov pri nábytku, podláh a kuchynských pracovných dosiek. Vo väčšine prípadov sa vyrábajú z neželezitých kovov, prevažne potom z hliníka. Kovové lišty môžu mať rôzny tvar (profil), funkciu a môžu sa povrchovo upraviť farbou alebo fóliou.

Použitie

Kovové lišty sa na rôzne účely používajú od doby, kedy sa ľudia naučili spracovávať kovy. S postupom času sa len začali používať nové kovy a ich zliatiny. S novými trendmi a širšími znalosťami sa kovové lišty začali používať aj v interiéri a na nábytok. Vďaka novým technológiám a strojom sme tiež schopní vyrobiť zložitejšie profily tak, aby dokončovanie podláh a nábytku bolo čo nepríjemnejšie pre užívateľa.

Kovové lišty sa pravdepodobne najviac používajú u podláh na rôzne prechody, ukončenie, ukončenie nájazdového profilu, škáry, prechody u rohov podláh, prechody u rohov stien a schodové profily. Ďalej sa môžu využiť na sokle nábytku a kuchynských liniek, ukončenie kuchynských pracovných dosiek a na uzatvorenie špáry medzi kuchynskou pracovnou doskou a stenou. Uplatnenie tiež nachádza napríklad u zásuviek nábytku, keď sa spájajú chrbát a bočnice zásuvky kovovými profilmi, podobnými ako na obrázku 1 atď.

Rozdelenie

Podľa použitého kovu

1. Neželezné kovy

2. Železité kovy

Podľa využitia

1. Prechodové lišty podláh

2. Vyrovnávacie lišty podláh

3. Ukončovacie lišty podláh

4. Schodové hrany

5. Ukončovacie nájazdové profily

6. Škárovacie profily

7. Rohy u stien a podláh

8. Sokle

9. Ukončenia kuchynských pracovných dosiek

10. Krytie kabeláže

11. Vaňové profily

12. Stavebné profily a doplnky

13. Dilatačné profily

Podľa tvaru

1. Plochý profil

2. Rohový profil rovnoramenný / nerovnoramenný

3. Profil `U`

4. Profil `C`

5. Profil `O`

6. Profil `T`

7. Profil `H`

8. Dutý hranol štvorcový / obdĺžnikový 

9. Profily iného tvaru

Silné stránky

• Možnosť rôzneho tvarového prevedenia

• Široká oblasť použitia

• Možnosť farebnej úpravy a imitácia dreva fóliou

• Dekoratívne ukončenie podláh a nábytku

• Zaistenie proti zatečeniu vody alebo zapadnutiu nečistôt

• Jednoduchá údržba

• Odolnosť proti korózii

• Objemová stálosť

Slabé stránky

• Môžu byť elektricky vodivé

• Hliníkové profily nie sú odolné proti kyselinám

• Cena niektorých zložitejších profilov môže byť pomerne vysoká

• Hliníkové profily sa vyrábajú zložitejšie elektrolýzou v porovnaní so železnými profilmi

• Hliníkové lišty dobre vedú teplo

Údržba

Údržba kovových líšt sa môže vykonávať bežne ako suchou, tak aj navlhčenou handričkou. Niektoré kovy však nie sú odolné proti kyselinám, v takom prípade je nutné používať čistiace prostriedky s Ph neutrálnym.

Cena

Cena kovových líšt sa odvíjajú od použitého kovu a požadovaného profilu. Bežná hliníková deliaca lišta na podlahy tvare `T` s dĺžkou 250 cm sa dá zaobstarať od zhruba 4 Eur. Hliníkový soklový profil výšky 70 mm potom môžeme zaobstarať od 15- 20 Eur vrátane DPH.

Tajomstvo kože a jej použitie v nábytkárstve.

Všeobecne koža vznikla ako potravinársky produkt. Získaná je z prvotriedneho dobytka, pre nábytkárstvo predovšetkým z hovädzieho dobytka.

Získať ju možno tiež z koňa, prasaťa, ovce, kozy atď.

Koža sa využíva v obuvníctve, odevnom priemysle, automobilovom priemysle a nesmieme zabudnúť ani na nábytkárstvo. Využíva sa väčšinou k čalúneniu sedacieho nábytku (najčastejšie sedacia súprava).

Než z kože vznikne hotový produkt, prejde približne dvadsiatimi výrobnými procesmi. U ceny sa odráža dĺžka a kvalita výrobného procesu, ale aj druh a pôvod kože. Cenové rozdiely môžu vzniknúť až v rade desaťtisícov.

Úprava pred použitím:

 

z kože sa odstráni srsť, zvyšky tuku, mäsa a nečistôt. Holinu (surová koža bez chlpov) je potreba vyčiniť, potom získame hotový výrobok, ktorý je možné využiť ako useň v čalúnnictve. 

 

Podľa povrchovej úpravy sa delí kožený nábytok na dve skupiny - impregnovaný a naturálny.
V domácnostiach sa používa impregnovaný spôsob, nábytok je vybavený niekoľkými vrstvami impregnácie. Ošetrený nábytok impregnáciou nám poskytne dlhoročnú životnosť a jednoduchú údržbu. Ochranné vrstvy nie sú na dotyk ani zrak viditeľné, avšak dokážu spomaliť starnutie kože, chráni ju pred znečistením, poškodením a zabraňujú pred vsiaknutím tekutín. Čím viac je ochranných vrstiev, tým je výrobok odolnejší a tiež sa to odrazí i na cene.
Naturálny typ je bez akéhokoľvek povrchového ošetrenia. Používaním sa na povrchu vytvorí ochranný povlak, ktorý nábytok chráni. Koži to dodá na originalite a kráse, a práve preto si mnohí tento nábytok zaobstarávajú.

9 dôvodov prečo sa pre kožu rozhodnúť? 

 

• je prírodný materiál 

• ľahko sa udržiava 

• je vhodná aj pre alergikov 

• príjemná na dotyk 

• má dlhoročnú životnosť 

• povrch je pevný, nemožno ľahko zničiť 

• s vekom má lepšie vlastnosti 

• v zime hreje, v lete chladí 

• veľké množstvo typov a farieb 

 

Druhy kože

Anilínová úprava - vyrábaná z najlepších surovín, veľmi jemná na dotyk. Je morená v drevených sudoch, je zachovaný pôvodný, prírodný povrch a má mierne farebné odlišnosti. Je náročnejšia na údržbu. Avšak je tou najlepšou variantou pre náročného zákazníka.

Seminianilinová úprava - jej povrch je pigmentovaný, pigmentácia zaisťuje rovnomerné rozlíšenie farby. Je odolnejšia voči vonkajším vplyvom. Na dotyk je príjemná a na pohľad atraktívna.

Korigovaná úprava - je elegantná a homogénna. Na pohľad je vkusná, nie sú na nej zreteľné žiadne optické chyby. Atraktívna je predovšetkým kvôli jej nízkej obstarávacej cene. Avšak spĺňa všetky požiadavky kladené na prírodnú kožu. Možno ju získať v širokej škále farebných odtieňov a dezénov.

Nubuk - povrch je matný a jemný, pôsobí veľmi elegantne. Na údržbu je náročnejší a menej odolný voči znečisteniu. Technológia výroby je zložitejšia a to sa odráža u jej vyššej ceny.

Ako sa o kožu starať?

Koža má jedinečné rysy a štruktúru. Nie je možné zaručiť rovnakú štruktúru kože na jednotlivých kusoch sedacieho nábytku. Na sedacom nábytku môžeme napríklad nájsť miesta hrubšie a hladšie. Tým ako kožu budeme užívať, mení rysy a vytvára rôzne záhyby (materiál je aktívny, povoľuje sa). Toto je hlavný znak prírodného materiálu.

Kam najlepšie nábytok umiestniť?

Dôležitá je stálosť teplôt, teplota v rozmedzí 15 - 35 °C a vlhkosť 40 - 70%. Nábytok z kože nesmie byť v blízkosti tepelného zdroja, dodržať by sa mala vzdialenosť 20 - 30 cm. Tiež sa neodporúča vystavovať ju slnečným lúčom, koža tvrdne a farby blednú.

Aký odtieň sedacej súpravy si vybrať?

Neviete, či si vybrať svetlý alebo tmavý odtieň? To záleží len na vašom vkuse. Svetlá sedacia súprava miestnosť presvetlí a nebude pôsobiť preplneným dojmom. Tmavá farba sedaciu súpravu zvýrazní a môže sa stať dominantným prvkom miestnosti.

Údržba kože:

Pri údržbe nezáleží na tom či ste si vybrali svetlý alebo tmavý odtieň kože.

 

• ošetrenie by malo prebiehať 2x do roka (nezávisle na užívaní)

• kožený nábytok je potrebné využívať striedavo po celej ploche (predídete tým rozdielom vo vzhľade čalúnenia)

• pri menšom znečistení očistite povrch bavlnenou handričkou s mydlovou penou - krúživými pohybmi, mydlo musí mať nízke pH 

• v prípade väčšieho znečistenia je výhodnejšie použiť prípravok určený na kožený nábytok (pohybujú sa v cenovom rozmedzí 20 – 50€), prípravky obsahujú aj impregnáciu 

• čistiace prostriedky vyčistia hrubšie nečistoty a impregnácia zaručí charakteristické vlastnosti kože a príjemne ju prevonia. Nesmiete na ošetrenie používať pracie prášky, aviváže a inú chémiu. Na koži vznikajú mapy, tuhne a praská.

• Nepoužívajte ani masť, detské olejčeky, Indulonu a podobné výrobky, o ktorých sa často dozviete v médiách. Môže dôjsť k znehodnoteniu kože

Boj so škvrnami na koži:

Odstránenie nečistôt (zvyšky jedla, tekutiny atď.) - odstráňte bavlnenou handričkou s destilovanou vodou. Pri očistení je potrebné ošetriť väčšiu plochu. Poškodené miesto nechajte zaschnúť a prípadne proces opakujte. Koža sa nikdy nesmie kefovať!

V prípade zaschnutej škvrny možno použiť vlažný roztok s mydlom nízkeho pH (nealkalické). Po ošetrení vysušte miesto handrou a použite ochranný prípravok na kožu. Tento postup neaplikujte v prípade anilínových koží.
V prípade, že sa vám podarilo kožu znečistiť (maslom, čokoládou atď.) a zostalmastný fľak, neznervózňujte sa. Po určitom čase sa fľak čiastočne absorbuje a rozptýli. Zostane sotva poznateľný.

Tiež môžete využiť pomoc profesionálov. Pomoc profesionálnej firmy vám môže pomôcť odstrániť ťažko odstrániteľné nečistoty ako je krv, zaschnutý pot alebo atrament. Ošetrí aj škrabance.

S čistením to nepreháňajte, koža má svoj očarujúci vzhľad aj nadlho sama. V žiadnom prípade nepoužívajte leštiace prípravky a pasty, univerzálne čistiace prostriedky alebo prípravky na obuv.

Lacobel - plavené sklo s čoraz väčšou obľubou

Lacobel je klasické plavené (float) sklo, ktoré je z jednej strany dokončené pigmentovým lakom. Farebné plochy získavajú žiarivý vzhľad s pôsobivým efektom. Lacobel sa vyrába v 25 farebných odtieňoch, pri odbere viac ako 200 m2 je možné sa s výrobcom dohodnúť na individuálnom odtieni. Tieto sklá nemenia svoj ​​vzhľad ani po dlhej dobe používania. Je možné ich opatriť bezpečnostnou polypropylénovou fóliou, ktorá chráni lak a v prípade rozbitia skla zabraňuje ďalším škodám alebo zraneniam.

Float sklo sa vyrába plavením pásu skla po hladine roztaveného kovu. Na toto sklo sa potom nanesie vrstva pigmentového laku.

Firma AGC Glass vyvinula rad skla Lacobel T, ktorá sa od pôvodnej líši tým, že všetky spracovateľské operácie (rezanie, kalenie a ohýbanie) prebiehajú na výstupe po nanesení vrstvy laku. Kalenie, čiže tepelné tvrdenie, spočíva v zahriatí skla na teplotu 670 °C a následne v prudkom schladení. Vďaka tejto operácii je sklo päťkrát pevnejšie ako bežné sklo a navyše získa tú vlastnosť, že v prípade prasknutia fragmentom na malé neostré úlomky. Vďaka kaleniu je možné použiť Lacobel T aj v exteriéri. Vrstva laku však musí odolať teplote vyššej ako 500 °C, pri ktorej sa bežný organický lak poškodí, a preto sa pre dokončenie musí použiť lak smaltovaný. Lacobel T sa predáva iba v štyroch farbách.

Použitie

Lacobel sa používa na obklady stien v interiéri, výplne dverí, nábytok aj tabule na písanie (tzv. flipcharty). Typ Lacobel T možno v interiéri taktiež použiť na nábytok či obklady stien, a v exteriéri na fasády a parapety.

Údržba a montáž

Montáž Lacobel skla je veľmi jednoduchá, ale odporúčame ju prenechať sklenárom. Vo väčšine prípadov sa vykonáva špeciálnym silikónom, v iných prípadoch pomocou lepidla alebo obojstranne lepiacou páskou. Lakovaná strana musí byť vždy umiestnená na substráte tak, aby bol lak chránený pred poškodením. Lacobel je možné čistiť suchou, vlhkou aj mokrou handričkou, musí sa však zabrániť prieniku vody k lakovanej ploche.

Výhody

• atraktívny vzhľad

• odolnosť proti vysokým teplotám (iba Lacobel T)

• odolnosť voči vlhkosti

• odolnosť proti svetlu a UV lúčom

• vysoká odolnosť voči poškriabaniu

• odolnosť proti požiaru

• jednoduchá manipulácia a údržba

• lak nezaťažujúci životné prostredie

Nevýhody

• vysoká cena

• do ťažko namáhaného prostredia nutnosť použiť Lacobel T (kalené)

Prečo lakovať nábytok?

Jedná sa o najčastejšiu metódu povrchového dokončenia dielcov z dreva. Náterový film má funkciu ochrannú, vizuálnu a ekonomickú. Lak sa nanáša na vopred pripravený dielec rôznymi technológiami od amatérskych po priemyselné s rôznymi konečnými efektmi a rozdielnou stratou laku. Každá technológia je použiteľná na rôzne druhy lakov a využiteľná pre iné tvary dielcov.

Operácie pred nanášaním náterovej hmoty

• príprava povrchu

• bielenie

• morenie

• patinovanie

• vybielovanie

• oživovanie dreva

Aplikácie náterovej hmoty

• ručne (napr. štetcom)

• máčaním

• polievaním

• navalovaním

• striekaním

• oplachovaním

• nanášanie v bubne

Ručné nanášanie

Aj napriek tomu, že sa jedná skôr o amatérsky spôsob nanášania náterovej hmoty, pre dosiahnutie kvalitnej povrchovej úpravy treba určitých skúseností. Ručné nanášanie sa vykonáva štetcami, hubkami, polnami atď. V priemyselnej výrobe sa tento spôsob takmer vôbec nevyužíva.

Máčanie

Výrobok sa ponorí do nádoby s náterovou hmotou a po danú dobu sa nechá ponorený. Potom sa určitou rýchlosťou vytiahne a prebytočná náterová hmota sa nechá odkvapkať. Máčanie sa vykonáva u menších dielcov so zložitým tvarom bez ostrých hrán a dutín.

Polievanie

Nanášanie náterovej hmoty prebieha v polievacom stroji. Pri aplikácii sa vytvorí clona z náterovej hmoty, ktorou prechádza dielec. Film sa tvorí dopadom náterovej hmoty na jeho povrch. Množstvo nanesenej náterovej hmoty sa reguluje veľkosťou otvoru v polievacej hlave, tlakom v polievacej hlave a rýchlosťou dielca. Polievanie je vhodné pre rovné dielce.

Navalovanie

Vykonáva sa v navalovacích strojoch. Tie sú vybavené dávkovacím a nanášacím valcom. Aplikácia náterovej hmoty je možná len na rovné dielce. Výhodou tohto systému je malá strata náterovej hmoty a možnosť vytvorenia tenkého filmu.

Striekanie

Striekanie môže byť pneumatické, tlakové s podporou vzduchu, vysokotlakové a elektrostatické. Pri striekaní sú veľké straty náterovej hmoty (až 70%), je však možné povrchovo dokončiť aj výrobky sa zložitým tvarovaním. Nanášanie sa vykonáva striekacou pištoľou, ktorá je prispôsobená pre každý druh striekania. Pištoľ je ovládaná buď človekom, automaticky alebo poloautomatickým robotom.

Nanášanie v bubne

Vykonáva sa u malých, väčšinou tvarovo zložitých výrobkov, kedy nie sú kladené vysoké nároky na kvalitu povrchového filmu. Tento spôsob sa v nábytkárstve príliš nepoužíva, je vhodný napríklad pre povrchové dokončenie drevených hračiek atď.

Prečo lamelový rošt?

• dobrá vetrateľnosť a odvod vlhkosti

• predlžuje životnosť matraca

• je tvorený pružnými lamelami, ktoré umožnia rovnomerné rozloženie váhy 

Pri zakúpení postele je potrebné prikladať veľký dôraz aj na výber roštu. Lamelové rošty sú vhodné pre pružinové, penové a sendvičové matrace. Lamelový rošt je väčšinou zasadený v drevenom ráme, ktorý je možné nasadiť na akúkoľvek posteľ. Je tvorený ohýbanými lamelami, ktoré sú pružné a slúžia ako dostatočný tlmič, zabezpečia formovanie matrace pod ťarchou tela. Lamelový rošt vám zaistí neustálu ventiláciu matraca, odparovanie vlhkosti a predĺži životnosť matraca. Je dôležitý pre správnu podporu tela.

Rošty: 

• pevné lamelové 

• skladacie lamelové

• polohovacie lamelové rošty 

• elektrické lamelové rošty 

Rošt slúži ako podklad pod matrace, sú nápomocné k držaniu tela. Polohovací rošt nám umožní nastaviť sklon do rôznej polohy. Elektrický rošt umožní nastaviť sklon pomocou elektrického zariadenia.

Ako si vybrať vhodný rošt:

• pred nákupom roštu je dôležité si uvedomiť koľko máte rokov. U starších občanov potrebujete viac opory v oblasti bedier

• v prípade, že máte problémy s pohybovým ústrojenstvom, vyberte si rošt s nastaviteľnou tvrdosťou

• ak vám opúchajú končatiny, vyberte si rošt, ktorý umožní úpravu pri nohách

• ak si v posteli radi čítate, jete alebo pozeráte na televíziu, je výhodné si zaobstarať rošt s nastaviteľným podhlavníkom

• v prípade optimálneho ergonomického sedenia si kúpte rošt nastaviteľný v hornej i spodnej časti. Tiež si môžete vybrať skladaciu variantu roštu.

Čo je LTD?

Jedná sa o drevotrieskovú dosku, ktorá je povrchovo dokončená fóliou, čo je vlastne papier namočený v melamínovej živici. Môžeme ju poznať pod všeobecným názvom `lamino`, laminovaná drevotriesková doska alebo pod skratkou LTD (DTD-L). Vyrába sa v mnohých farebných prevedeniach a stupňoch lesku, vrátane dezénu dreva.

Moderné technológie umožňujú vyrábať dosky s natoľko reálnym vzhľadom a štruktúrou, že je LTD už len ťažko rozpoznateľné od masívu. Bočné plochy dosiek bývajú dokončené melamínovou alebo ABS hranou, ktoré chránia dosky pred mechanickým poškodením a prienikom vlhkosti do materiálu. Oproti masívnemu drevu má lamino vyššiu hmotnosť (cca. 800 kg * m-3) a nižšie fyzikálno-mechanické vlastnosti. Naproti tomu je jeho výhodou velkoplošnost, konštantná hrúbka, hladkosť povrchu a odstránenie vád, anizotropnosti a nehomogenity dreva.

História

Miesto masívneho dreva sa používala preglejka, avšak nedostatok vhodného dreva sťažoval jej výrobu za rozumnú cenu. Preto sa hľadala náhrada, za ktorú je považovaná práve drevotriesková doska. Za jej vynálezcu možno považovať Maxa Himmelhebera z Nemecka. Prvý komerčný kus bol vyrobený v priebehu druhej svetovej vojny v továrni v nemeckých Brémach v roku 1930. Za prvé u nás vyrábané drevotriesky (DTD) možno považovať trieskové dosky vyrábané v Zlíne firmou Baťa. Tá začala vývoj v roku 1944, samotnú výrobu potom v roku 1948. Pre výrobu triesok boli zrejme využívané zvyšky z výroby drevených kopýt pre produkciu obuvi. Za zásadný krok k rozšíreniu využitia aglomerovaných materiálov možno považovať zavedenie licenčnej výroby DTD v Bučine Zvolen od marca roku 1949. Jednalo sa o prvú drevotriesku z listnatej dreviny (buka) vo svete.

Delenie LTD

Podľa emisných tried (množstvo formaldehydu):

• E1: do 8 mg/100 g

• E2: 8 - 30 mg/100 g

• E3: 30 - 60 mg/100 g

Podľa prostredia použitia:

• P1 - všeobecné použitie v suchom prostredí

• P2 - pre vnútorné vybavenie do suchého prostredia

• P3 - nenosné dosky vo vlhku (teplota 20 °C, vlhkosť okolitého vzduchu viac ako 85% len niekoľko týždňov v roku)

• P4 - nosné dosky v suchu

• P5 - nosné dosky vo vlhku

• P6 - zvlášť zaťažiteľné nosné dosky v suchom prostredí

• P7 - zvlášť zaťažiteľné nosné dosky vo vlhkom prostredí

Výroba

Drevotrieskové dosky sa vyrábajú roztrieskovaním podrozmerečného dreva, drevného odpadu a drobných častíc (pilín, hoblín a triesok), ktoré vzniknú pri opracovaní dreva. Vstupná surovina musí byť pred spracovaním zbavená všetkých nečistôt. Roztrieskovanie prebieha v rôznych typoch roztrieskovačov. Triesky sa vysušia, zmiešajú so syntetickým lepidlom (formaldehydové živice močoviny, fenolové, melamínové, rezorcinové či zmesné) a navrství sa koberec (do stredovej vrstvy príde najhrubšie frakcie triesok, do povrchových vrstiev najjemnejšie). Takto pripravený koberec sa za studena predlisuje a potom za vysokej teploty a tlaku zalisuje na kontinuálnom či etážovom lise. Vylisované dosky sa kondicionujú a naformátujú na požadované rozmery. Potom sa na povrch nanesie lepidlo, navrstvia sa dekoračné papiere a celý formát sa zalisuje. Po lisovaní opäť prebieha klimatizácia a formátovanie. Drevotrieskové dosky sa vyrábajú v rôznych hrúbkach (od 3,2 mm do 38 mm), plošný rozmer potom udáva výrobca, napr. 2800x2070, 2800x1830 alebo 5600x2070.

Použitie

LTD patrí k najpoužívanejším materiálom v nábytkárskom priemysle a vyrábajú sa z neho všetky typy nábytku.

Údržba

Lamino je veľmi jednoduché na údržbu. Nečistoty stačí utrieť suchou alebo mierne navlhčenou handričkou a na odolnejšie škvrny je možné použiť malé množstvo saponátu. Pri čistení používajte minimum vody, pretože vlhkosť môže materiál nenávratne poškodiť. Preto tiež nábytok po mokrom čistení utrite do sucha.

Výhody

• velkoplošnost

• konštantná hrúbka

• hladkosť povrchu

• izotropnost (rovnaké vlastnosti vo všetkých smeroch)

• homogénnosť

• odstránenie vád typických u masívneho dreva

• nízka cena

• ľahká údržba

Nevýhody

• vyššia hmotnosť

• nižšie fyzikálno-mechanické vlastnosti

• nižšia odolnosť voči vlhkosti

• uvoľňovanie formaldehydu do ovzdušia

Viete čo je latexová pena?

Prírodný latex (taktiež kaučuk) je biela tekutina produkovaná mliečnicami niektorých rastlín, najznámejšími sú stromy kaučukovníka. Latex obsahuje koloidné častice prírodného kaučuku. Z hľadiska chemického zloženia sa jedná o cis poly-izoprén. Kaučuk možno vyrobiť aj synteticky zo zlúčenín na báze uhľovodíkov. Materiál je veľmi pružný a možno ho zaradiť do skupiny elastomérov, ktoré majú schopnosť vrátiť sa do pôvodného tvaru, aj keď na ne pôsobila sila deformujúca ich tvar.

Najstaršie predmety z gumy sú známe už z obdobia okolo roku 1600. Prírodný kaučuk je v Európe známy však až od 18. storočia. Kaučukovník sa do druhej polovice 19. storočia pestoval len na plantážach v tropických pásmach Južnej Ameriky, neskôr v juhovýchodnej Ázii a Afrike. Latex sa získava narezaním kôry stromu a zachytávaním mlieka do nádob.

Pre rozšírenie použitia prírodného, a potom aj syntetického kaučuku, mal rozhodujúci vplyv vynález vulkanizácie z roku 1839, ktorý je pripisovaný Charlesovi Goodyear. Syntetický kaučuk bol prvýkrát vyrobený v 20. storočí, konkrétne sa jednalo o polyizoprén a polybutadién. Polyisoprenový kaučuk sa svojím zložením a vlastnosťami veľmi podobá prírodnému kaučuku.

Vulkanizácia je fyzikálne chemický proces, počas ktorého dôjde vplyvom vulkanizačného činidla (predovšetkým síry) alebo energie k štruktúrnym zmenám elastoméru. Pri vulkanizácii sa štruktúra zosieťuje. Vulkanizáciou sa výrazne vylepšia jeho mechanické aj fyzikálno chemické vlastnosti. Z mechanických vlastností sa zvýši pevnosť v ťahu, spevní sa jeho štruktúra, ktorá potom odoláva trhaniu i oderu, ale zároveň sa zníži ťažnosť.

Narozdiel od nevulkanizovaného kaučuku, ktorý je rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách, vulkanizovaný kaučuk v nich len buble. Vulkanizovaný kaučuk je tiež menej citlivý k zmenám teploty a zachováva si ohybnosť a tuhosť v značnom teplotnom rozsahu. Čím dlhšie bude vulkanizácia prebiehať, tým tvrdšia bude výsledná guma. Do gumy sa pridávajú ďalšie látky pre zlepšenie jej výsledných vlastností, napr. plniva (sadze) pre zvýšenie tvrdosti a pevnosti, zmäkčovadlá (zvyšujú plasticitu) alebo antioxidanty (zabraňujú tzv. starnutiu gumy, ktoré je spôsobené narušením štruktúry látky ozónom).

Produkty z penovej gumy sa vyrábajú tak, že sa zmiešajú základné suroviny a touto zmesou sa vyplní forma. Z formy sa vákuovo odsaje vzduch a potom prebehne vulkanizácia. Vzniknutý produkt sa umyje, usuší a dodatočne vulkanizuje. Pri výrobe penovej gumy sa na jej povrchu vytvára tenká nepriedušná vrstva, ktorá sa musí perforovať.

Z prírodného aj syntetického kaučuku sa vyrába široká škála výrobkov. Kaučuk tak nájdeme v pneumatikách, lepidlách, lepiacich páskach a etiketách, gumových podlahových krytinách, priemyselných hadiciach, v tesneniach, dielach vyrobených kombináciou gumy a kovu, v komponentoch anti-vibračných systémoch, farmaceutických výrobkoch ako sú napríklad latexové rukavice, kondómy, cievky a mnoho ďalších.

V nábytkárskom priemysle sa s latexom môžeme stretnúť v matraci, presnejšie tzv. latexová pena (tiež penová guma) je súčasťou jadra matraca. V čalúnnictve sa latex najčastejšie objavuje ako lepidlo.

Výhody:

• priedušnosť

• vysoká elasticita

• trvanlivosť

• nízka hmotnosť

• nízka trvalá deformácia

• odolnosť proti napadnutiu mikroorganizmami

Nevýhody:

• vysoká svetelná degradácia

• typický latexový zápach

• alergické reakcie u citlivých jedincov

• vyššia cena

Často skloňovaný pojem

Látky s nešpinivou úpravou sú stále obľúbenejšie. Používajú sa na všetok bytový textil, od obrusov až po čalúnenie nábytku. Nešpinivost materiálov spočíva v povrchovej úprave vďaka vodeodolnej, oleofóbnej alebo hydrofilizačnej úprave. Niekedy sa používa aj teflón. Voda alebo napríklad aj mastnota zostáva na povrchu v malých kvapkách, ktoré je možno zotriasť bez toho by sa vsiakli do vlákien tkaniny.

Odborne povedané sa nešpinivý povrch vykonáva perfluorodovanými mastnými kyselinami s hydrofóbnym prípravkom a melamínovou živicou. Tejto látke sa tiež hovorí Easy Clean.

Lazyfoam matrace

Lazyfoam matrace= lenivá pena

Vlastnosti:
• dlhá životnosť
• termoizolačné vlastnosti
• vynikajúca elastická prispôsobivosť
• odvádza vlhkosť
• antibakteriálne
• priedušnosť

Komfort spánku

Lazyfoam matrace sú určené pre náročnú klientelu, jedná sa o najmodernejšie matrace. Sú vyrobené z termoreaktívnej viskoelastickej peny. Matrac dokáže kopírovať telo na základe hmotnosti a navyše vplyvom telesnej teploty mäkne a prispôsobuje sa tvaru tela. Znižuje vyvíjaný tlak a tým zabraňuje preležaninám a u užívateľov dochádza k lepšiemu prekrveniu. Svalstvo je počas spánku uvoľnené, a preto dochádza k úplnej relaxácií organizmu.

Matrac je možné umiestniť na pevnú podložku alebo aj lamelový rošt. Fyzikálne vlastnosti zostávajú konštantné pri teplotách medzi 15 - 40 ° C. V prípade vyššej teploty užívateľ zapadne hlbšie do matraca a pri nižšej teplote matrac nie je tvrdý.

Pri výbere je vhodné si vyberať podľa hustoty. Pohybuje sa od 30 do 85 kg / m³. Platí, že čím vyššia hustota, tým kvalitnejšie matrace a lepšie ortopedické vlastnosti. Matrac by mal byť čo najsilnejší. Zaujímavosťou je, že matrace boli pôvodne vyrobené pre účely NASA, aby zamedzili negatívnym vplyvom pri dlhom pobyte v obmedzenom priestore a znížili hmotnosť jedinca pri štarte a pristátí.

Viskoelastická pena

Môžete ju poznať aj pod označením pamäťová, „Memory Foam" či „Lazy Foam". Z viskoelastickej peny sa vyrába prvotriedny matrac. Medzi najväčšie klady patrí schopnosť sa dokonale prispôsobiť ľudskému telu. Reaguje na tlak a teplotu, vplyvom ktorého matrac mäkne. Nevýhodou viskoelastickej peny je, že je ropný produkt. Materiál rýchlo stráca schopnosť odporovať tlaku. Rozpadá sa a pod posteľou môžete nájsť šedý prach, ktorý vzniká opotrebovaním matraca.
Vplyvom spomenutých vlastností, vám povrch pri ležaní môže pripadať mäkký a teplý. Pena pôsobením ľudského tela mení svoj tvar. Na miestach, kde nepôsobí ľudské teplo, zostáva pena tvrdá. Tento typ matracov je tiež vhodný pre osoby dlhodobo pripútané na lôžku - zamedzí sa preležaninám.

LED osvetlenie - minimálne náklady na dlhé veky

Označenie LED je skratkou anglických slov Light Emiting Diode, slovensky dióda emitujúca* svetlo. Toto svetlo je polovodičový svetelný zdroj. V podstate sa jedná o malé žiarovky, ktoré sa ľahko zmestia do elektrického obvodu, ale narozdiel od klasických žiaroviek nemajú vlákno a pri použití sa nezahrievajú. Svietia totiž vďaka pohybu elektrónov v polovodičovom materiáli. Ich najväčšou prednosťou je mnohonásobne vysoká životnosť.

* Emitácia znamená vydávať, vysielať, vyžarovať.

Dióda je najjednoduchší druh polovodičového zariadenia. Polovodič je látka s rôznou schopnosťou viesť elektrický prúd. V prípade LED sa najčastejšie jedná o hliník - gálium - arzenid (AlGaAs). Ten má v čistej podobe všetky atómy dokonale naviazané a žiadne voľné elektróny (záporne nabité častice) neodchádzajú k realizácii elektrického prúdu. Aby bol materiál viac vodivý, pridajú sa voľné elektróny alebo sa vytvoria otvory, do ktorých môžu elektróny prúdiť, čím sa zmení rovnováha.

Polovodič s pridanými elektrónmi sa nazýva N-typ, pretože navyše obsahuje negatívne nabité častice. V takomto materiáli sa častice pohybujú od záporne do pozitívne nabitej oblasti.

Polovodič s pridanými otvormi sa nazýva P-typ, pretože v skutočnosti obsahuje naviac kladne nabité častice. Elektróny sa môžu pohybovať z otvoru do otvoru a z negatívne nabitej oblasti do pozitívnej. Samotné otvory sa pohybujú od kladne nabitej oblasti do negatívnej.

Dióda je zložená z materiálu N-typu, na ktorý je viazaný materiál P-typu s elektródami na oboch koncoch. Toto usporiadanie vedie elektrinu len v jednom smere. Ak na dióde nie je napätie (dióda je zapojená v závernom smere), elektróny z N-typu vyplnia otvory v materiáli P-typu a dióda nesvieti. Po zapojení diódy do priepustného smeru sa elektróny a otvory začnú pohybovať a interakcia medzi nimi vytvorí svetlo.

Pásmo spektra žiarenia diódy je závislé na chemickom zložení použitého polovodiča. LED sa pohybujú v pásmach od ultrafialového, cez rôzne farby viditeľného spektra až po infračervené. Nemožno však emitovať priamo biele svetlo, to je tvorené napr aditívnym miešaním iných farieb.

Základné monokryštály diód bývajú prekryté guľovými vrchlíkmi, ktoré sa vyrábajú z epoxidovej živice alebo akrylového polyesteru. Tie koncentrujú svetlo do určitého smeru tak, aby väčšina nebola absorbovaná samotným polovodičom, ako tomu býva u bežných diód.

Využitie:

Široká škála druhov osvetlenia a žiaroviek, fototerče, indikátory, výroba optických vlákien. V nábytkárskom priemysle sú LED použité predovšetkým na osvetlenie k nábytku a vytvrdzovanie UV lakov.

Výhody:

• Efektivita

• Odolnosť

• Absencia vlákna

• Svetelná účinnosť (asi 10x väčšia ako u žiarovky a 2x väčšia ako u žiarivky)

• Extrémne dlhá životnosť

Nevýhody:

• Vyššie obstarávacie náklady

• Zvyčajne len úzky lúč svetla

• Nutnosť napájania správnym prúdom

• Životnosť závislá na teplote

Liaty mramor

Umelý mramor, alebo aj liaty mramor, je materiál, ktorý sa používa ako náhrada za mramor prírodný. Oproti nemu je homogénny, má lepšie tepelno-izolačné vlastnosti, vysokú odolnosť a stabilitu, ale je pomerne drahý.

Druhy umelého mramoru

Mramorit - materiál, ktorý je jednofarebný alebo s farebnými efektmi napodobňujúcimi prírodný mramor

Onyx - čiastočne priesvitný materiál. Je buď jednofarebný, alebo s farebnými efektmi a dokonale napodobňuje prírodný mramor

Granit - materiál, ktorý napodobňuje prírodnú žulu

História

Keramika a mramor sa v kúpeľniach a kúpeľoch používajú už od staroveku. Prírodný mramor je však príliš drahý, nie je homogénny (vyskytujú sa v ňom miesta s rozdielnymi fyzikálno-mechanickými vlastnosťami) a pri dotyku chladí. Preto sa zaň hľadala náhrada, ktorá tieto nedostatky odstráni, a nakoniec sa ňou stal práve umelý mramor.

Výroba

Vyrába sa zo zmesi mletého vápenca, sklárskeho piesku, polyesterovej živice a farbív. Tá sa odlieva do laminátových alebo kovových foriem. Povrch hotových výrobkov býva chránený lesklou ochrannou vrstvou z polyesterovej živice, ktorá uľahčuje čistenie.

Použitie

Umelý mramor sa používa na výrobu umývadiel, vaní, sprchových kútov s protišmykovým dnom, doplnkov do kúpeľne (napríklad držiaky na uteráky, či šampóny, mydlovničky, schránky na toaletný papier) alebo obkladov.

Výhody

• vysoká odolnosť a stabilita

• na dotyk nie je chladný

• nemá škáry

• estetický efekt (možnosť farbenia)

• jednoduchšia údržba

Nevýhody

• pomerne vysoká obstarávacia cena

Maľované sklo - tienenie aj zvýšenie estetickej hodnoty

Pod pojmom farebné sklo si v podstate môžeme predstaviť akokoľvek farebne upravené sklo od ručného maľovania až po nanášanie striekaním alebo valcové nanášanie v masovej výrobe.

V dnešnej dobe, čo sa týka priemyselnej produkcie, je veľmi rozšírená farebná úprava skla pomocou vodou riediteľných náterových hmôt na sklo. Hlavnými dôvodmi, prečo sa začala používať táto úprava, sú nehorľavosť, minimálna produkcia zdraviu škodlivých látok, ľahká údržba a žiadny zápach.

História

Sklo samotné je známe už viac ako 5 tisíc rokov, kedy bolo objavené zhruba pred tromi tisíckami rokov v Egypte. V tej dobe sa maľované sklo používalo na výrobu rôznych ozdôb, šperkov a malých nádob. Toto sklo aj jeho farbenie však bolo veľmi primitívne a s tým dnešným ho nemožno porovnávať. Technika farebnej úpravy skla sa s postupom času zlepšovala. Ľudia sa snažili svoje výrobky zo skla rôzne zdokonaľovať, a tak vznikli techniky lazúrovania, rytia, matovania a pieskovania. Spolu s vývojom techník sa skvalitňovali aj sklenárske farby.

Okrem farbenia už hotového skla možno sklo farebne upravovať už pri samotnej výrobe chemickým zložením a stupňom oxidácie prítomného kovu. Napríklad v prítomnosti dvojmocného železa sa sklo sfarbí modrozeleno, v prípade prítomnosti trojmocného železa sa sklo naopak sfarbí červenohnedo atď. Jedna z najnovších úprav skla je úprava laserom.

Použitie

Ak sa zameriame na využitie farebného a maľovaného skla v domácnosti, môžeme ho použiť v podstate kdekoľvek. Ručným maľovaním si môžeme sami pomocou farieb na sklo ozdobiť poháre, okenné tabule, zrkadlá atď. Priemyselne farbené sklo je často využívané v kuchyniach na farebné sklenené obklady, na kuchynské linky, sklokeramické varné dosky alebo stolové dosky. Farebné sklo sa ďalej využíva ako výplň interiérových aj exteriérových dverí, dvierok od nábytku, ako sprchové zásteny a rôzne obloženie.

Rozdelenie

Farebná úprava skla môže byť vykonávaná:

• ručným maľovaním farbami vypaľovacími, nevypaľovacími alebo kontúrami

• potlačou

• striekaním

• valcovým nanášaním

• fóliami

• lakovaním

• chemickým zložením

Výhody

• Široké spektrum použitia

• Estetická hodnota

• Možnosť rôznych širokej palety farieb (v podstate neobmedzené množstvo)

• Možnosť použitia v interiéri aj exteriéri

• Jednoduchá údržba

• Vodou riediteľné farby na sklo sú šetrné k životnému prostrediu

Nevýhody

• Konečná cena skla

• V prípade farebnej úpravy skla môže vzniknúť problém pri jeho recyklácii

• Náročnejšia výroba

Údržba farebného skla

Farebné sklo je možné čistiť, ako bežné číre sklo, teda ako suchou, tak vlhkou alebo mokrou handričkou. Jedinou výnimkou je maľované sklo nevypalovacími farbami. Tomuto sklu sa môže pri častom umývaní farba odlupovať, preto je nutné sklo umývať šetrne a jemnými prípravkami.

Cena

Cena bežného číreho skla aj cena skla farebne upraveného sa pohybuje v závislosti na hrúbke, formátu a ďalšom opracovaní. Avšak možno povedať, že tabuľa plochého farebného skla, môže byť až niekoľko násobne drahšia ako tabuľa o rovnakom rozmere číreho skla, opäť v závislosti na úprave a typu úpravy skla. Jeden meter štvorcový farebného skla môže v konečnom súčte stáť aj niekoľko tisíc. Naopak ak si sklo farebne upravíme doma sami maľovaním, nemusí sa cena príliš líšiť od obyčajného číreho skla. Cena sa v podstate navýši len o nákup farieb na sklo a štetca.

Zhrnutie

Ako je z textu spoznať, je potrebné rozlišovať medzi farebne upraveným sklom a maľovaným sklom. Maľované sklo si je v podstate každý schopný vyrobiť sám doma a jeho cena nebude príliš vysoká. Naproti tomu profesionálne farebne upravené sklo môže byť niekoľko násobne drahšie, avšak jeho využitie a estetická hodnota vyváža túto cenu. Možnosťou farebnej úpravy je veľmi veľa, je teda na každom užívateľovi, jeho požiadavkách a predstavách, akú farebnú úpravu zvolí.

Čo je masív a ako ho využívame pri výrobe nábytku

Drevo patrí medzi nehomogénny prírodný materiál, ktorý sa vyznačuje pevnosťou. Každý druh má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú jeho využitie. V nábytkárstve sa najčastejšie používa drevo zo smreku, borovice, jelše a brezy. Drevo má široké uplatnenie, využíva sa na nábytok, hudobné nástroje, stavebný materiál (kovy a schodisko), polotovary, výroba dopravných prostriedkov (lode), palivové drevo, výroba papiera a celulózy a chemické materiály (výroba kaučuku, atď.)

Vlastnosti dreva

Tvrdosť je schopnosť, akou kladie materiál odpor proti vnikaniu iných telies. Drevo sa delí na mäkké, polotvrdé, tvrdé a veľmi tvrdé. Z našich driev je najtvrdšie hrabové a medzi najmäkšie sa radí topoľové. Tvrdé drevo z pravidla rastie v miernych a tropických pásmach. Stromy rastú väčšinou pomalšie, najdôležitejším faktorom na rast je klíma. Drevo sa vyznačuje vysokou hustotou. Tieto drevá sa v niektorých prípadoch tiež používajú ako krycia dyha na menej hodnotné drevo.

Medzi mäkké drevo väčšinou radíme stromy ihličnaté, ktoré sa vyznačujú nižšou hustotou. S mäkkým drevom sa najčastejšie stretávame v oblasti s chladnejšou alebo premenlivou klímou. Vo väčšine prípadoch sa jedná o vysoké, štíhle a zašpicatené stromy. Je menej nákladné, veľmi obľúbené je v stavebníctve, pri výrobe nábytku alebo v papierenskom priemysle.

Skupina dreva, ktorá sa u nás v nábytkárstve využíva najčastejšie:

• Tvrdé drevo(buk, borovica) sa vyznačuje väčšou pestrosťou farieb, textúry a žilkovania. Je odolnejšie ako mäkké drevo, tiež býva drahšie. 

• Mäkké drevo (jelša, breza, smrek) sa ľahšie opracováva. Je vo svetlých farbách od žltej po hnedo hrdzavú. Obľúbené je v nábytkárstve, stavebníctve a papierenskom priemysle. Mäkké drevo ľahšie podlieha hnilobe, dôležité sú ochranné chemické prostriedky. 

Farba dreva je jedinečná pre každú drevinu. Nezáleží len o aké drevo sa jedná, ale rozhodujúce sú aj pôdne a životné podmienky. Farba je premenlivá, mení sa vplyvom svetla, vzduchu a vlhkosti. Je ovplyvnená podmienkami, v ktorých sa drevo skladuje. Dreviny mierneho pásma majú svetlejšie sfarbenie ako dreviny tropických rastlín. Farba sa mení aj technologickými úpravami ako je morenie a ďalšie povrchové úpravy.

Textúra čiže kresba dreva je vytvorená jednotlivými makroskopickými znakmi. Typická je pre každý druh dreva - letokruhy, smer vlákien, póry dreva atď. Textúru najlepšie pozorujeme na povrchu dreva, medzi zvláštne štruktúry radíme očkovú kresbu a korenice.

• Očková kresbaje najčastejšie využívaná v nábytkárskom priemysle. Očká sú zárodky nevyrastených konárov.

• Korenice sú veľmi cenné v nábytkárstve. Najčastejšie sa s nimi stretávame u brezy, jaseňa, javora. Drevo sa získava medzi kmeňom a koreňmi. Kresba je výsledkom vzrastania letokruhov koreňov od spodnej kmeňovej časti. Medzi charakteristické znaky sa radí aj vlnitý lesk. 

Pevnosť je vlastnosť, ako ktoré drevo vzdoruje statickému namáhaniu. K najpevnejším sa radí dubové a agátové drevo. Naopak mäkké drevo je jelšové (ak je trvale umiestnené pod vodou). Na zistenie tvrdosti sa používa tzv. „Brinellova skúška tvrdosti".
Pán Brinell tlačil do dreva určitou silou oceľovú guľôčku.

Húževnatosť nám udáva schopnosť, ako drevo odoláva dynamickému namáhaniu. Podľa drevárskych tabuliek sa húževnatosť definuje, ako hodnota z akej výšky musí spadnúť kladivo o hmotnosti 1,5 kg na hranol ( 2 x 2 cm), aby sa naštiepil. Najviac vyniká húževnatosťou drevo dubové.

Pružnosť je odpor, ktorý kladie materiál, keď sa ohýba. Najpružnejšie je jaseňové drevo a najkrehkejšie napríklad slivkové.

Lesk dreva je schopnosť ako odrážať dopadajúce svetlo. Ako lesklé drevo sa uvádza javor, buk, platan či buk, z tropických rastlín mahagón. Na trhu tiež nájdeme drevo bez lesku ako napr. hrab, jabloň a hruška. Povrchovou úpravou môžeme dosiahnuť vyššieho lesku.

Nátery

Drevený nábytok je pri užívaní vystavený zaťaženiu, a preto potrebuje špeciálnu ochranu (nátery). Dôležité je, aby neboli narušené prírodné vlastnosti, drevo musí `dýchať`. Najčastejšie sa vykonávajú úpravy rôznymi odtieňmi morenia a hlavne lakovaním. Nátery, ktorými sa drevo ošetruje, sú špeciálne prispôsobené prírodnému materiálu. Po ošetrení si drevo zachová prírodný vzhľad, je odolné voči zaťaženiu a oderu. Odoláva nečistote, odpudzuje vodu a je chránené proti nečakaným príhodám všedného dňa.

Škárovka

Možno ste už tiež niekedy počuli o škárovke, ale neviete o čo sa vlastne jedná. Škárovka sú zlepené hranoly dreva. Masív neustále pracuje a škárovka sa vyrába, aby drevo zostalo `živé`. Dosky z masívu sa v žiadnom prípade nepoužívajú samostatne, diely sú vždy pripevnené k nejakej konštrukcii, napr. stolové dosky sú pripevnené ku konštrukcii stola.

Ošetrenie dreveného nábytku

Údržba masívneho nábytku je v celku jednoduchá. O nábytok sa musíme starať pravidelne. Odporúča sa použiť prachovku a suchú alebo vlhkú handričku. Vhodná je tiež mydlová voda alebo špeciálne prípravky určené na ošetrenie dreva.

Vlastnosti a význam borovice v nábytkárstve

Borovicové drevo je najtvrdší ihličnatý strom, oproti smrekovému drevu je krehkejšie. Drevo je v odtieni od smotanovo bielej, k oranžovo hnedej až po hrdzavú, letokruhy má výrazné. Ako chybu na kráse možno považovať beľové drevo, zamodrané do šedej farby.
Nátery a moridlá prijíma horšie ako smrek, tiež sa horšie lepí. Borovica sa všeobecne radí medzi ekonomicky najdôležitejšie ihličnaté stromy. Je známa svojimi lacnými obstarávacími nákladmi. Poskytuje veľmi kvalitné drevo, vysoký význam má aj v záhradnej architektúre. K prednostiam sa radí odolnosť voči vlhku, takže je možné z neho stavať aj domy na pobreží.

Kôra borovice obsahuje antioxidačné látky. Ihličie niektorých typov borovíc obsahuje viac vitamínov C ako citrón. Vývar z ihličia v Rusku používali na liečbu skorbutu. V nábytkárstve má borovica široké uplatnenie, môžeme sa s ním stretnúť pri výrobe postelí, konferenčných stolíkov, stolov a stoličiek či u záhradného nábytku. Drevo má často využitie pri výrobe okien a dverí, vrátane rámov. Uplatnenie nájde aj na trámy, podvaly a pod podlahy.

Popis borovice a miesto výskytu

Borovica dosahuje výšku až 45 metrov. Priemer kmeňa je okolo jedného metra. Koruna je v mladosti pravidelná kužeľovitá, ale v starobe je kupolovito rozprestretá. Ihlice má dlhé štyri až osem centimetrov, tmavé, tuhé vo zväzočkoch po dvoch. Korene majú hlavné kolový koreň, ktorý sa vetví na postranné korene. Je veľmi svetlomilná drevina, schopná prispôsobiť sa rôznym pôdnym podmienkam. Korene dokážu preniknúť hlboko do zeme, preto je možné nájsť ju v podmáčaných alebo opačne v suchých stanovištiach. Vek borovíc je rozdielny. Najväčší rozvoj u týchto stromov nastal v treťohorách, teraz sa najčastejšie vyskytujú na severe pologule, z veľkej časti v Amerike. Rastú v nadmorskej výške do 4000 m nm, pôvodne sa stromy vyskytovali na skalnatých stanovištiach alebo v piesočnatej pôde. V dnešnej dobe sa vplyvom lesníckej činnosti rozšírila aj mimo svojho prirodzeného miesta.

Elegancia v nábytku menom masív brezy

Nábytok z masívneho dreva patrí medzi najobľúbenejšie kusy interiérového vybavenia. Svojím vzhľadom a vôňou prináša kúsok prírody do akéhokoľvek bytu. Drevo sa starostlivo spracováva v klimaticky upravenom prostredí, aby sa v inom prostredí neohýbalo. Nelakuje sa ani sa nijako neupravuje jeho povrch, len sa napúšťa olejmi, aby vzhľad bol čo najviac prírodný. Mať nábytok z masívu je šetrné k prírode a hlavne je zárukou kvality a dlhej životnosti.

Breza je oddávna považovaná za liečivý strom. Brezová voda sa používala pri bolestiach a v súčasnosti sa používa ako detoxikačná látka alebo účinná vlasová kôra. Breza patrí medzi mäkké drevo. Farba masívu z brezy je biela až žltkastá, takže je vhodná na osvetlenie tmavých izieb. Obľúbená je tiež v detských izbách.

Prečo je masív buku v nábytkárstve obľúbený?

Bukové drevo je tvrdé, pomerne pevné a málo pružné. Je rovnorodé a husté. Farba je svetlo hnedá s nádychom až do ružova, sušením získava charakteristickú červenohnedú farbu. Ak na neho pôsobí svetlo, odtieň sa mení na svetlo žltý.
Bukové drevo preslávila firma Thonet - stoličkami z ohýbaného dreva. Využitie má v nábytkárstve, na ohýbaný nábytok, na krájanie dýh (preglejky). Veľmi dobre sa obrába, lepí a morí.

Buk je naša veľmi významná listnatá drevina. Je roztrúsene pórovitá bez jadra, často tvorí jadro nepravé. V prípade, že jadro nemení fyzikálne vlastnosti, využíva sa na výrobu veľmi kvalitného a estetického nábytku. Často na trhu nájdeme bukové stoly a stoličky, postele či nábytok do spálne - nočné stolíky, komody.
Bukové drevo je všestranné, využitie nájde aj v stolárstve, na výrobu parkiet, podvalov alebo kuchynského nábytku, atď. Ako palivo (dobre sa štiepi) alebo ako surovina na celulózu, sa využíva drevo menej kvalitné.

Popis a miesto výskytu

Listnatý strom buk má vajcovito guľovitú, pravidelnú korunu a hladký kmeň. Stromy môžu byť vysoké až 45 metrov, priemer kmeňa presahuje 1,5 metra. Dožívajú sa až 400 rokov. Listy majú dlhé 5 až 10 cm, na okraji sú zvlnené s bielym nádychom. Má plody bukvice, ktoré sú slabej orieškovej chuti. Korene má srdcovité, preto odoláva silným vetrom. Často tvorí etážové porasty. Najlepšie sa mu darí v prevlhčených, humóznych pôdach s vyšším obsahom vápnika. Na stanovištiach často vytláča všetky ostatné dreviny a tvorí čisté bukové lesy. Vyhovuje mu mierne stredoeurópske podnebie, podlieha neskorým mrazom. Rastie v nadmorskej výške od 400 do 800 m. n. m. Časté škody vznikajú po zveri, ktorá buk okusuje.

Ideál vo svete masívu menom dubové drevo

Dubové drevo je už oddávna najžiadanejšie, obľúbené vždy bolo a aj je v nábytkárstve. Medzi základné vlastnosti dubového dreva patrí tvrdosť, pevnosť, húževnatosť a trvanlivosť. Najdlhšie odoláva poveternostným vplyvom. Vyrábali sa z neho mlynské kolesá, hamre, piloty k mostom a lavičkám.
Nevýhodou môže byť vyššia hmotnosť materiálu a vysoká cena. Využívalo sa aj na krájanie dýh. Veľmi dobre sa lepí a morí.

Využitie dubu

Dubové drevo je veľmi významné, poskytuje kvalitné, kruhovito pórovité drevo s tmavým jadrom. Pre svoje vlastnosti sa využíva na výrobu nábytku, parkiet, dýh, podvalov, sudov a tiež v stavebníctve, atď.
Žalude slúžia ako krmivo. Dubové drevo a kôra má vysoký obsah trieslovín a používa sa na výrobu triesla pre spracovanie koží. V liečiteľstve sa využíva dubová kôra proti zápalom, krvácaniu, hemoroidom, popáleninám, omrzlinám a proti poteniu nôh. V predchádzajúcej dobe sa odvar používal aj vnútorne proti hnačke, žalúdočným a črevným ťažkostiam.
Dub má aj význam v mytológii mnohých národov - napríklad Slovania ho zasvätili bohu Perúnovi, Gréci bohu Zeusovi a pre Nemcov je teraz stromom národným.

Popis a miestovýskytu

Dub je strom so silným kmeňom a korunou tvorenou silnými sprehýbanými vetvami. Dorastať môže až do výšky 45 metrov. Stromy sú často veľmi mohutné. Pravidelne sa dožívajú až 500 rokov, niektorí jedinci sa dožívajú až 1000 rokov. Plody má veľké asi tri centimetre. Korene sú hlboko koreniace (guľové), nevyvracia sa. Je odolný voči klimatickým extrémom. Dub rastie po celej Európe, okrem najsevernejších oblastí. U nás ho nájdete v nižších polohách, okolo riek, v lesoch spolu s jaseňom a brestom. Darí sa mu na sviežich, hlinitých a vlhkých pôdach.

Masív jelša je dostupný luxus

Jelša je listnatý strom, ktorý sa radí medzi mäkké drevo. Drevo je ružovkasté až svetlo-červenohnedé. Čerstvé drevo je sfarbené do oranžového odtieňa. Je pórovité bez jadra a sfarbuje sa do sýto oranžovej farby. Má nevýrazné letokruhy. Je teda mäkké a ľahké, ale vo vodnom prostredí stvrdne a je veľmi trvanlivé.

Využitie jelšového dreva

Jelšové drevo je skôr málo kvalitné, často býva napadnuté červotočmi a vyznačuje sa nižšou životnosťou. Aj napriek uvedenému nedostatku má v nábytkárstve a umení široké uplatnenie. V nábytkárstve poskytne rôzne výrobky z jelše, avšak najčastejšie uplatnenie nájde pri výrobe kuchynského nábytku. Má dobré obrábacie vlastnosti, vzdoruje vlhkosti a má stály tvar.
Drevo je vhodné pre výrobu líšt, vešiakov, preglejok a rámov. Je jednou z najobľúbenejších drevín pre rezbárov. Slúži aj na výrobu drevotrieskových dosiek, vo veľkej miere sa používajú na kuchynské linky z OSB dosiek. Na vidieku sa využívajú pre predmety domáceho použitia, napríklad koryta pre dobytok.
Kôrasa tiež využíva pri činení kože, pretože obsahuje veľa triesla. V minulosti sa jelšové drevo používalo k imitácii ebenu či palisandra. Drevo je trvanlivé a v mokrom prostredí stvrdne, a preto sa skôr používalo na výrobu lodí. Uplatnenie tiež nájde v medicíne proti hnačke a na uvoľnenie dýchacích ciest pri nachladnutí. Uplatnenie našlo tiež v liečiteľstve.

Zaujímavosť v nábytkárstve

Ak sa jelša vhodne namorí, vyzerá úplne rovnako ako mahagón. Práve táto vlastnosť sa využíva v nábytkárstve. V prípade, že kupujete luxusný mahagónový nábytok, môže byť vyrobený z jelše.
Mahagón je tvrdé drevo, ktoré má vysokú životnosť. Ak však chcete ušetriť, ale radi by ste si zaobstarali krásny kus nábytku, môžete využiť tejto neobvyklej vlastnosti jelše.

Popis jelše a miesto výskytu

Jelša je strom, ktorý vyrastá do výšky 30 až 35 metrov, priemer kmeňa má okolo jedného metra. Niekedy po zoťatí sa na kmeni objavujú kruhy farby krvi, ktoré viedli k vytvoreniu rôznych povier o strašidlách. Jelše sa dožívajú až 200 rokov. Najčastejšie sa nachádza na vlhkých pôdach, má vysoké nároky na svetlo a pôdnu vlhkosť, vyhovujú jej kyslasté humózne pôdy so spodnou vodou. Nájsť ju môžeme aj na trvalo zamokrených oblastiach. Typické miesta výskytu sú lužné lesy, brehy rybníkov, močiare a bažinaté lúky. V dnešnej dobe sa vyskytuje slabšie než v minulosti, pretože miesta výskytu boli premenené na poľnohospodársku plochu či pasienky.

Vlastnosti smreku a jeho výskyt

Smrekové drevo je vďaka svojej mäkkosti húževnaté, hodvábne lesklé, pomerne ľahké, veľmi pevné a pružné. Farba dreva je od smotanovo bielej až po hnedastú s pravidelnými a hustými letokruhmi. Na rezoch ľahko rozoznáme farebné odlíšenie jarnej a letnej vrstvy dreva.
Pre opracovanie má výhodné vlastnosti. Dobre sa reže, skresáva, frézuje, morí, natiera a farbí. V suchu je veľmi trvanlivé. Smrekové drevo sa vyznačuje priaznivou cenou.
Smrekové drevo je najdostupnejším materiálom so širokou možnosťou všestranného využitia. Vďaka človeku sa stalo naším najrozšírenejším stromom. Smrekové drevo sa stalo veľmi obľúbené v nábytkárstve pri výrobe napríklad postelí, komôd a nočných stolíkov. Využitie našli pri výrobe poschodových postelí. Tesári ho využívajú na trámy, krokvy, debnenie aj podbitie. Veľmi obľúbený je u stolárov na výrobu tzv. „sedliackeho nábytku". Svoje uplatnenie nájde aj u murárov a baníkov a mnoho ďalších profesií. Zvláštnosťou je využitie pri výrobe hudobných nástrojov. Uplatnenie našiel tiež v ľudovom liečiteľstve, pretože mladé letorasty a púčiky smreku obsahujú značné množstvo vitamínu C.

Popis smreku a miesto výskytu

Strom má kužeľovitú korunu, priamy kmeň a vetvenie v pravidelných praslenoch. Ihlice má dlhé jeden až tri centimetre, na konci zašpicatené. Vysoký môže byť až 50 metrov a kmeň s priemerom 1,5 metra. Stromy sa môžu dožívať veku až 400 rokov. Koreňový systém koreňov je tanierový, teda nie je príliš odolný proti silným vetrom, ľahko sa vyvracia. Nároky na pôdu nemá veľké, rastie aj v kyslejších a piesčitých pôdach, avšak vyžaduje primerané pôdne zavlaženie. Pôvodne bol smrek rozšírený od Škandinávie po Balkán. Na našom území sa vyskytuje hlavne na Severnom Slovensku. Vďaka svojmu širokému uplatneniu bol často vysádzaný aj na nevhodných územiach, kde porasty často podliehajú chorobám, škodcom a poveternostným vplyvom.

Viete si vybrať ten správny matrac?

Matrac je podložka slúžiaca pre oporu tela počas spánku a odpočinku, ktorá je väčšinou umiestnená na rošte postele. Na matrac sú kladené mnohé požiadavky, napr. Použitie hygienicky nezávadných materiálov, pružnosť plochy s rezervou pruženia, správna podpora tela, podpora svalovej funkcie pri otáčaní, priedušnosť v celom priereze matrace, podpora samovoľnej termoregulácie organizmu a pod.

Matrace sa vyrábajú z mnohých materiálov a ich kombinácií. Vždy by sa však mala vyznačovať rovnomerným rozložením tlakov. Je tiež dôležité si uvedomiť, že každému vyhovuje iný matrac a pri výbere je nutné neponáhľať a vybrať ten najvhodnejší.

História

Prvý matrac by sme mohli datovať do obdobia neolitu, kde sa jednalo o lože vypchaté suchou trávou a lístím, ktoré sa neskôr začali prekrývať vysušenými kožami či plniť do textilných poťahov. Už v roku 3600 pr. n.l. existovali v Perzii vaky z kozej kože naplnené vodou pripomínajúce dnešné vodné matrace, ktoré sa začali komerčne vyrábať až v roku 1961 v San Franciscu pod vedením Charlesa Prior Halla.

V období renesancie sa ložná plocha začala dvíhať do určitej výšky od zeme. Za najväčší prielom v oblasti matracov sa dá považovať vynález pružín, z ktorých v roku 1871 vyrobil Nemec Heinrich Westphal prvý pružinový matrac. Ďalším zlomovým okamihom bol začiatok používania syntetických materiálov. Prvý matrac z PUR peny bol vyrobený v Nemecku v roku 1937. V 80. rokoch sa začala používať aj pena pamäťová, ktorú NASA pôvodne vyvinula pre astronautov. V dnešnej dobe sa začali využívať aj tzv. `BIO materiály` spĺňajúce požiadavky na zdravotnú nezávadnosť a šetrnosť k životnému prostrediu. Penové matrace sa však stále držia medzi najpredávanejšími matracmi - pravdepodobne kvôli nízkej cene.

Delenie matracov

Pružinové

• kostra typu Bonell

• taštičkové pružiny

Penové

• z PUR peny

• z HR peny (studenej)

• z viskoelastickej peny

• z latexu

• sendvičové matrace

Kostra typu Bonell

Bonellové pružinové matrace sa vyrábajú z dvojkuželových pružín zostavených do radov a spojených valcovými pružinkami. Celá kostra má výstužný obvodový rám. Výška kostier je 80 - 150 mm, ale vyrábajú sa aj kostry Minibonell, kde je výška 65 - 100 mm. Pružinovú kostru je možné vytvoriť v akomkoľvek tvare. Jednotlivé pružiny sú vyrábané z ťahaného drôtu rôznej hrúbky. Zónovú tuhosť (tzn. zmenu tuhosti v ploche) možno vytvoriť účelným rozmiestnením a hustotou pružín, zmenou hrúbky drôtov alebo rôznym počtom závitov pružiny. Nemožno však docieliť lokálneho pruženia, pretože jednotlivé pružiny sú spojené do jedného celku. Matrace s bonellovou kostrou radíme medzi tvrdšie matrace.

Taštičkové pružiny

Pružinová kostra je tvorená jednotlivými súdkovými pružinami, ktoré sú balené v taštičkách z netkanej textílie. Výhodou oproti bonellovej kostre je možnosť lokálneho pruženia, pretože pružiny nie sú viazané do jedného celku. Tvorba zónovej tuhosti prebieha použitím rozdielnych typov tlačných súdkových pružín (priemer drôtu, rádius závitov, počet závitov). Tento typ matracov je oveľa mäkší ako typ Bonell.

Matrac z PUR peny

PUR penové matrace patria zrejme k najpredávanejšiemu typu matracov. PUR pena má totiž dobrú pružnosť, tvarovú stálosť a patrí do najnižšej cenovej kategórie. Matrac je vyrobený z jedného typu peny alebo je poskladaný z viacerých druhov PUR pien s rôznymi vlastnosťami, ktoré sú k sebe lepené alebo iba položené na sebe. Tieto matrace sa vyznačujú širokou škálou tvrdosťou, avšak horšie odvádzajú vlhkosť. U matracov možno docieliť zónovania tuhosti použitím rôznych typov PUR peny alebo rôznym profilovaním PUR dosiek. Profilovanie sa vykonáva rezaním, frézovaním alebo tlakovým kontinuálnym profilovaním.

Matrac zo studenej peny

Tieto matrace sú takmer zhodné s matracmi z PUR peny, vyznačujú sa však vysokou pružnosťou a dobrou elasticitou aj pri vyšších objemových hustotách. Navyše majú otvorenejšiu štruktúru (bunky majú hrubšiu stenu), čo zvyšuje ich priedušnosť a lepší odvod tepla. Názov je odvodený od technológie výroby, keď je použitá nižšia teplota ako u spracovania klasických PUR pien.

Matrac z viskoelastickej peny

Viskoelastická pena je známa tiež pod označením lenivá, pamäťová alebo Lazyfoam pena. Jedná sa o určitý druh polyuretánovej peny. Dobre odvádza vlhkosť, je antibakteriálna, antistatická, a má termoizolačné vlastnosti. Fyzikálne vlastnosti zostávajú konštantné pri teplote medzi 15 - 40 ° C. Jej tvrdosť sa mení podľa pôsobiacej teploty. Pri kontakte s telom mäkne a vďaka efektu tzv. pomalého vracania obmedzuje protitlak a zabraňuje tak preležaninám. Vďaka tomu, že v miestach, kde nepôsobí ľudské teplo, ostáva pena tvrdá. Materiál rýchlo stráca schopnosť odolávať tlaku a rozpadá sa.

Latexové matrace

Latexová pena je komfortná, trvanlivá a má veľmi vysokú elasticitu. Je flexibilná a tvarovo stála aj po mnohých rokoch používania. Po stlačení sa veľmi rýchlo vracia do pôvodného tvaru. Všeobecne sa dá povedať, že čím vyšší bude obsah prírodného latexu, tým bude matrac kvalitnejší. Latex je navyše odolný proti plesniam a baktériám. Nevýhodou je jeho vyššia nákupná cena.

Sendvičové matrace

Pri sendvičových matracoch sa vždy jedná o kombináciu niekoľkých materiálov tak, aby sa dosiahla čo najvyššieho komfortu pri ležaní. Použitím rozdielnych materiálov sa môže docieliť tzv. zónovanie matraca, kedy jej jednotlivé časti majú rozdielnu tvrdosť. Vďaka tomu sa matrac lepšie prispôsobí tvaru ľudského tela. Kombinácia materiálov a ich rôzne profilovanie tiež zvyšuje pevnosť matraca a jeho prevzdušnenie.

Ako sa správne starať o matrac?

Matrac by vždy mal byť umiestnený na rošte, ktorý umožňuje správne odvetrávanie. U pružinových matracov je nutné si uvedomiť, že ich nie je možné použiť na polohovací rošt. Tieto matrace totiž v ohybe kladú odpor. Penové matrace je vhodné kombinovať s roštmi lamelovými, ktoré podporia ich vlastnosti. Do rekreačných zariadení by sa vždy mal použiť pružinový matrac, ktorý je najlepšie odvetrávaný.

Z dôvodu ľudského potenia počas nočného spánku by sa mal vyberať matrac s ľahko snímateľným a prateľným poťahom. Vo väčšine prípadov je tiež dobré opatriť matrac matracovým chráničom, s ktorým sa počas čistenia bude iste zaobchádzať ľahšie ako s celým poťahom. A aj keď výrobcovia udávajú vysokú životnosť matraca, podľa odborníkov by sa mala vymeniť po každých cca 5 - 8 rokoch užívania.

Mali by ste o pružinových matracoch vedieť

• dlhá životnosť

• veľká priedušnosť a pevnosť

• výborná elastická prispôsobivosť 

Pružinové matrace nájdu uplatnenie u širokého spektra záujemcov. Hlavná prednosť je vzdušnosť a pevnosť. Pružinový matrac tvorí jeden pružinový blok. Bývajú doplnené o polyuretánovú, studenú alebo „lazy" penu. Tým je pre klienta zaručený vyšší komfort pri odpočinku. Navyše môže byť vrchná vrstva opatrená masážnym profilom, s ktorým dosiahneme vysokú pohodlnosť matraca.
Tvarovú pamäť u pružinového matraca tvorí 207 uložených špirál s rozmerom matraca 100x200cm. Špirály sú priečne pospájané prídavnými perkami, tým zvyšujú istotu, že sa špirály neuvoľnia. Zaisťujú schopnosť kopírovania tvaru tela. Sú vhodné na všetky typy roštov, okrem polohovacích.
Na trhu sa nachádza veľké množstvo pružinových matracov, vybrať si môžete zo širokej škály tvrdosti, podľa váhy užívateľa. Obľúbené sú tzv. taštičkové matrace, ktoré obsahujú oveľa viac malých pružín. Malé pružiny sú zašité v jednotlivých taštičkách z netkanej textílie. Vynikajú bodovou elasticitou, pretlačia sa len v mieste najvyššieho tlaku, ale zvyšok plochy nie je tlakom ovplyvnený. Tým zabezpečujú rovnomerného rozloženia hmotnosti a umožňujú správnu polohu celého tela.

Väčšina matracov sa väčšinou rozlišuje na letnú a zimnú stranu. Letná strana odvádza teplo a naopak zimná strana teplo udržuje. Poťah pružinového matraca má väčšinou protišmykovú úpravu. Matrace sú vhodné na všetky typy roštov, okrem polohovacích. Ortopedické vlastnosti pružinového matraca prispievajú k zdravému spánku a príjemnej relaxácií.

Zónový matrac a jeho vlastnosti

Dôležitý parameter, ktorý pri výbere matraca je vhodné brať do úvahy, je nielen materiál, ale aj koľko má matrac zón. Na trhu nájdeme matrace, ktoré sa skladajú z 3-7 zón. Pre orientáciu je lepšie si pamätať, čím viac zón, tým komfortnejší spánok. Telo je v rôznych častiach podopierané rôznou silou.

Zónový matrac nie je vyrobený z jedného kusu materiálu, ale z jednotlivých pruhov materiálu s rozdielnou tuhosťou. Tým zaručíte, že každá časť tela je podopieraná tak ako vy potrebujete. Telo leží v rovnej polohe. Zónovanie matracov je podporené hlavne zónovým prešitím poťahu.
Základné sú 3 zóny a najideálnejší je 7 a viac zónový matrac. Najčastejšie sú zóny u latexových matracov. Matrace sú mäkké, poddajné a veľmi komfortné. Zóny potom už len upravujú tuhosť jednotlivých častí matraca. Telo je potom v rôznych častiach matraca podopierané inou silou. Najviac zónové matrace ocenia osoby, ktoré spia na boku. Zónové matrace sa neodporúčajú kupovať deťom, pretože výška detí je rozdielna a zóny by nemuseli byť tam, kde majú byť.

• 3 zónová matrac - 3 zóny sú základ - pod ťažiskom tela je najpevnejší a zvyšok je mäkší. 

• 5 zónový matrac - má oproti 3 zónovému matracu navyše aj vyčlenené ramená a kolená.

• 7 zónový matrac - nám poskytne najvyšší komfort, prechody medzi jednotlivými zónami má lepšie odstupňované oproti 5 zónovému matracu.

Čo sú MDF dosky?

Skratka MDF pochádza z počiatočných písmen anglického Medium Density Fibreboard, v preklade stredne husté drevovláknité dosky. Jedná sa o aglomerovaný plošný materiál vyrábaný z drevných vlákien, ktorý má hustotu od 400 - 900 kg/m3. Ako spojivo pri výrobe týchto drevovláknitých dosiek sa používa močovinoformaldehydové lepidlo (pre použitie v interiéri) alebo fenolformaldehydové a melamínformaldehydové lepidlo (pre použitie v exteriéri). Výhodou stredne hustých drevovláknitých dosiek je ich homogenita, teda rovnaké vlastnosti vo všetkých smeroch.

Použitie

MDF dosky sa vyrábajú rozdrvením drevných triesok a štiepky na vlákna, ktoré sa následne opätovne spájajú - lisujú sa za použitia tlaku a zvýšenej teploty. Ako spojivo je využitý lignín, ktorý je obsiahnutý v dreve a syntetické spojivá. Najčastejšie sa potom používa močovinoformaldehydové lepidlo.

Najdôležitejšou vlastnosťou je homogenita dosiek v celom priereze, ktorá umožňuje čisté a kvalitné opracovanie frézovaním reliéfov do plochých dosiek a profilovanie ich bokov. U tohto typu materiálu je tiež pozitívne hodnotená pomerne vysoká hodnota pevnosti v ťahu kolmo na plochu čiže rozlupčivosť.

MDF dosky sú používané tam, kde nevyhovujú bežné typy drevotrieskových dosiek, ktoré majú nehomogénnu štruktúru. Najčastejšie použitie tohto materiálu je vo výrobe nábytku, kde bývajú používané dosky s hustotou okolo 650 kg/m3. Používajú sa na dielce s tvarovo profilovanými bokmi alebo na dielce s reliéfovanými plochami. Tvarovo profilované boky dosiek obvykle bývajú dokončené lakom. Veľmi časté použitie je tiež na kuchynské dvierka a čelá zásuviek. V laminovanom alebo dyhovanom prevedení môžu byť využívané na výrobu stolových dosiek.

Farbené MDF, na ktorých povrchovú úpravu je použitá vrstva s odlišným zafarbením, tvoria pôsobivé vzory pri frézovaní do plochy alebo pri zaoblení hrán. Dosky so zvýšenou vlhkuvzdornosťou môžu byť využité aj pri výrobe vstupných dverí. Výrobcom MDF v ČR je od roku 1990 Drevospracujúce družstvo Lukavec.

Silné stránky

• homogenita

• veľkoplošný materiál

• ľahké opracovanie

• možnosť lakovania, dyhovania a laminovania

• široká škála použitia v interiéri aj exteriéri

• pri výrobe MDF sa využíva drevný odpad a štiepka, ktorá sa následne rozvlákňuje

• odolnosť voči biotickým škodcom

• dobrá rozmerová stálosť dobrá pevnosť

Slabé stránky

• náročnejšia výroba

• v porovnaní s drevotrieskovou doskou sú drahšie

• zle sa ohýba

• pri výrobe sa používajú lepidlá obsahujúce formaldehyd

Údržba

Bežná údržba MDF sa odvíja od povrchovej úpravy dosiek a použitých lepidiel. Zvyčajne sa však dosky z drevných vlákien s povrchovou úpravou dyhovaním alebo laminovaním čistia suchou alebo vlhkou handrou alebo priemyselnými čističmi určenými na drevo a materiály na báze dreva.

Melamínové hrany

Melamínové papierové hrany sa aplikujú nažehľovacím mechanizmom. Je dôležité, aby nažehlenie bolo precízne, zamedzilo sa odlepovanie hrán od krajov. Hrany nám pomôžu pri zamedzení vlhkosti do materiálu a tiež z dezénového hľadiska. Sú odolné proti znečisteniu a chemickým prostriedkom. Melamínové hrany sú určené na univerzálne použitie u všetkého nábytku.

Exotické meranti

Meranti je jeden z obchodných názvov pre tvrdé tropické drevo zo stromov rodu Shorea, ktoré rastú v nížinách aj vyšších polohách juhovýchodnej Ázie (Thajsko, Malajzia, Filipíny, Borneo, Sumatra a pod). Vzhľadom k veľkému počtu druhov sú vlastnosti dreva značne variabilné a identifikácia jednotlivých druhov je veľmi náročná. V nábytkárskom priemysle sa najčastejšie používa na výrobu záhradného nábytku.

Shorea je rod asi 196 druhov stromov a je pomenovaný po Sirovi Johnovi Shorea, ktorý bol v rokoch 1793 - 1798 generálnym guvernérom British East India Company. Väčšina druhov Shorea sú všeobecne kvitnúce stromy, dosahujúce výšky 45 metrov a viac. Priemer kmeňa býva do 1,5 metra. Drevo rodu Shorea sa rozdeľuje do štyroch skupín - svetločervenej, tmavočervenej, žltej a bielej.

Svetločervené meranti

Jadrové drevo je ružové, svetlo červené až červeno hnedé a na svetle bledne, beľové drevo je žltkasté, ružovkasté až svetlosivé. Textúra dreva je hrubá, rovnovlákna a vplyvom striedavej točivosti vlákien pruhovaná (na radiálnom reze).

Drevo je stredne dekoratívne a matné až lesklé. Dreňové lúče sa na radiálnom reze javia ako tmavšie zrkadlá, na tangenciálnom reze potom tvoria tmavé pásiky. U niektorých driev tvoria tangenciálne skupinky živicových kanálikov s axiálnym parenchýmom svetlé pásiky zreteľné na pozdĺžnom reze.

Drevo patrí do skupiny ľahkých až stredne ťažkých, hustota je 450 - 800 kg*m-3. Je mäkké, má pomerne dobré mechanické hodnoty (oproti tmavo červeným drevám horšie) a vyznačuje sa nižšou odolnosťou v ohybe. Suší sa rýchlo a bez problémov, pri vyšších teplotách však môže vytekať živica, ktorá následne zalepuje ostrie a zhoršuje povrchovú úpravu. Drevo má nízku trvanlivosť a malú odolnosť voči hubám a hmyzu a je málo biologicky aktívne.

Drevo sa používa na ľahšie vnútorné konštrukcie, dyhy, preglejky, nábytok a obaly.

Svetlo červené meranti môžeme nájsť aj pod inými obchodnými názvami: meranti light red, meranti rosso chiaro, lauan light red, seraya light red, almon, auan, chan, magsinolo, meranti merah, damar lampong, saya, tangila, tiaon.

Tmavočervené meranti

Farba jadrového dreva sa pohybuje od hnedoružovej cez červenú až po tmavo červenú. Na svetle potom odtieň stmavne alebo naopak bledne. Beľ je pomerne široká, sivá až sivo ružová a tmavne do nahnedlých odtieňov. Textúra je podobná svetločervenému meranti, ale drevo je menej dekoratívne a matne lesklé. V čerstvom stave je zreteľná vôňa. V mladosti je drevo často poškodzované hmyzom, čo sa prejavuje otvormi o priemere 1 mm.

Patrí do skupiny ľahkých až stredne ťažkých, hustota je 500 - 700 kg*m-3. Drevo je mäkké až stredne tvrdé, má priemerné hodnoty mechanických vlastností a je pružné. Opracovateľnosť je ľahká, čerstvé drevo je málo trvanlivé a odolné (menej proti hmyzu ako hubám). Suché drevo je potom trvácnejšie a odolnejšie, je však málo odolné voči poveternostným vplyvom a vlhkosti.

Najčastejšie je využívané na výrobu stredne namáhaných vonkajších i vnútorných konštrukcií, dýh, preglejok, nábytku, podláh, parkiet, schodov, okien, rámov, líšt, pian, člnov, krabíc na cigary, intarzie a iných odvetví sústružníctva a rezbárstva.

Tmavočervené meranti sa predáva aj pod obchodnými názvami: meranti dark red, meranti rosso scuro, lauan red, seraya dark red, tanguile, bataan, araka, pata, aruas, kila, mayapis, alam, danlig, pura tiang, saya, nemesu, meranti merah alebo meranti bunga.

Žlté meranti

Beľ je málo odlišná od jadra a je belavá až žltkastá. U jadrového dreva prevládajú tóny žltej (žltozelené, žltohnedé alebo žltoružové) a tmavnú. Textúra je stredne hrubá, homogénna a rovnovlákna. Drevo je menej dekoratívne, lesklé aj matné. Dreňové lúče sa u niektorých druhov prejavujú ako drobné zrkadlá na radiálnom reze.

Drevo je stredne ťažké (hustota sa pohybuje okolo 660 kg*m-3) a stredne tvrdé, má priemerné hodnoty mechanických vlastností a je pomerne pružné. Sušenie sa musí vykonať pomaly, opracovanie a povrchová úprava sú bez ťažkostí, ak drevo neobsahuje kremičitany. Čerstvé drevo je menej trvanlivé a odolné, suché je trvácnejšie a odolnejšie proti hubám a hmyzu.

Používa sa na výrobu vnútorných konštrukcií, stavebno stolárskych výrobkov (okná, dvere, rámy, lišty, schody, podlahy), dýh a preglejok.

Žlté meranti poznáme tiež pod názvami: meranti yellow, meranti giallo, meranti kuning, meranti damar, hitam; žltý lauan, lauan yellow, kalunti, manggasinoro; žltá seraya, seraya yellow, malaanonang, damar, selangan kacha či bonga.

Biele meranti

Drevo má často tóny od svetložltej po svetlohnedú až červenošedú. Beľ je pomerne široká, svetlavá a belavá až sivobiela, zatiaľ čo jadrové drevo je žltej (šedožltej, slamovo žltej), šedoružovej, červenošedej až svetlohnedej, pričom tmavne na žltohnedú až svetlohnedú.

Textúra je jemná až stredne hrubá, rovnomerná a na radiálnom reze je drevo jemne pruhované (vplyvom striedavej točivosti vlákien). Dreňové lúče sú na radiálnom reze viditeľné ako jemné tmavšie zrkadlá, na tangenciálnom reze ako slabo viditeľné pásiky asi 1 mm dlhé.

Je ľahké až stredne ťažké, hustota sa pohybuje v rozmedzí 450 - 850 kg*m-3. Suché drevo je pomerne stabilné, medzi tangenciálnym a radiálnym zosychaním je ale väčší rozdiel. Biele meranti je mäkké až stredne tvrdé, má stredné hodnoty mechanických vlastností (sú však výrazne ovplyvnené hustotou) a je dobre štiepateľné. Musí sa sušiť opatrne, pretože hrozí riziko vzniku trhlín. Opracovanie je ľahké, ale drevo s kremičitanmi a šťavelanmi otupujú nástroje. Čerstvé drevo je málo trvanlivé a odolné, suché jadrové drevo je ale trvanlivé (ak nie je v styku so zemou) a odolné proti hubám a hmyzu.

Používa sa ako konštrukčné drevo pre vnútorné použitie, na stavebno stolárske výrobky (okná, dvere, podlahy, lišty, rámy), dyhy, preglejky, nábytok, lode a člny.

Biele meranti je známe tiež pod obchodnými názvami: white meranti, meranti bianco, weisses Meranti, kanawang, pha-yon, makai, koki-phnom, chai, xen, meranti putih, meranti pipit, melapi; biely lauan, white lauan, lauan blanco, almon, bagtigam, urat-mata, mayapis; biela seraya, white seraya, philippines mahogany, urat-mata, bagtigangerutu, guijo blanc alebo cho-chi.

Viete ako sa robí morenie dreva?

Morenie je prenikanie špeciálne určenej farby medzi vlákna dreva. Na povrchu zanecháva pigmentáciu. Namorený materiál zanecháva nenávratne pigmenty. Drevo je možné rôzne zušľachťovať, aby si pritom zachovalo typické vlastnosti a súčasne ho chránilo. Moridlá na drevo sú dostupné v mnohých odtieňoch napr. jelša, kalvados, rustikál, hruška či orech.

Proces morenia

Povrch materiálu je pred morením vybrúsený a vyhladený. V prípade dreva je vhodné povrch vybrúsiť brúskou a mierne nedokonalosti dohladiť brúsnym papierom. Povrch sa dokonale očistí od všetkých nečistôt (prach, piliny atď.), aby nevznikli škvrny.

Moriť sa môže tromi spôsobmi buď mäkkým štetcom, hubkou alebo valčekmi. Štetcom je dôležité ťahať po smere vlákna. Valčeky sa používajú v prípade morenia väčších plôch, tiež sa musia používať ťahy v smere vlákien dreva. V prípade malých častí je taktiež možné ponorenie do roztoku moridla. Dôležité je, aby moridlo dôkladne zaschlo, každý druh schne inou rýchlosťou. Po zaschnutí je možné povrch ľahko prebrúsiť jemným brúsnym papierom alebo vykefovať. Povrch sa potom ešte leští tkaninou, ktorá nezanecháva chĺpky. V prípade akejkoľvek nespokojnosti sa postup opakuje.

Druhy moridiel:

• Práškové moridlá

• Liehové moridlá 

• Hydrovosky 

Práškové moridlá

Sú rozpustné vo vode. Pred použitím sa pripraví roztok, ktorý sa nasype do studenej vody. Voda sa privedie do varu, a nechá sa rozpustiť všetok prášok. Potom sa roztok odstaví, nechá vychladnúť na izbovú teplotu a začne sa moriť. Intenzita sa môže riadiť množstvom náterov. Práškové moridlá schnú približne 8 hodín.

Liehové moridlá

Liehové roztoky sú už pripravené, farebné pigmenty sú už rozpustené v liehu. S týmto typom moridla sa pracuje v dobre vetrateľných miestnostiach, pretože sa jedná o omamnú látku. Tento typ moridla má jedno negatívum a to, že odtieň morenia závisí na druhu moreného dreva. Liehové moridlá schnú veľmi rýchlo asi za 4 hodiny.

Hydrovosky

V tomto prípade sa moridlo nanáša hubkou. Povrch má po vyschnutí silnú vrstvu, ktorá je odolná proti poškriabaniu. Povrch sa po zaschnutí nemusí brúsiť, stačí len vyleštiť. Materiál schne veľmi rýchlo približne 2 hodiny.

Druhy lakov a ich využitie

Náterové hmoty sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré slúžia k povrchovému dokončeniu výrobkov. Lak má funkciu ochrannú, vizuálnu a ekonomickú.

Pre dokončenie povrchu sa uplatňuje široká škála lakov, ktoré sa líšia svojím chemickým zložením, mechanickými a fyzikálnymi vlastnosťami, farbou, spôsobom aplikácie atď. Laky sa vyrábajú v piatich stupňoch lesku (vysoký lesk, lesk, pololesk, polomat a mat). Vysoký lesk dodáva nábytku punc exkluzivity a modernosti, je však náročnejší na údržbu, pretože sa na ňom zachytávajú odtlačky rúk. Lakované povrchy sú jednoduché na údržbu, je však nutné dodržiavať inštrukcie podľa typu laku tak, aby nebol čistením poškodený. Napríklad v nábytkárstve možno lak využiť na to, aby bežné drevo vyzeralo ako exotická vzácna drevina.

Zloženie náterových hmôt:

• Spojivo (živica z prírodných surovín, syntetických polymérov, upravených polymérov)

• Farbivá, pigmenty

• Rozpúšťadlá, riedidlá, reaktívne rozpúšťadlá

• Tužidlá, tvrdidla, urýchľovače, iniciátormi

• Povrchovo aktívne látky UV absorbéry UV iniciátory, foto iniciátormi plniva

• Matovadla

Rozdelenie podľa zakrytia kresby dreva:

• transparentné,

• zafarbujúce,

• napúšťacie,

• lazúrovacie,

• pigmentované (emaily, základné farby, plniče, tmely)

• moridlá

Rozdelenie podľa poradia nánosu náterovej hmoty:

• moridlo

• plnič

• tmel

• základná farba, brúsny základný lak, penetračný lak, farba

• lazúrovacia farba

• vrchný lak, (TOP lak), email

Rozdelenie podľa použitého riedidla:

• Vodou riediteľné jednozložkové na báze akrylátových disperzií

• Vodou riediteľné rozpustené polyméry s hydrofilnými skupinami

• Vodou riediteľné dvojzložkové

• Liehové (šelak, jantár, kopál)

Rozdelenie podľa spôsobu tvorby náterového filmu:

• fyzikálnym schnutím (reverzibilné zmenou, pri ktorej sa odparením riedidla zvyšuje viskozita a náterová hmota prechádza zo stavu sol do gél)

• fyzikálnym schnutím a chemickým vytvrdzovaním chemickým vytvrdzovaním (oxidácie olejov a olejových náterových hmôt)

• vytvrdzované žiarením UV a EBC tuhnutím roztavených práškových povlakových hmôt

Rozdelenie podľa použitého spojiva:

• Nitrocelulózové náterové hmoty

• Šelakové náterové hmoty

• Olejové náterové hmoty

• Kyselinotvrditelné náterové hmoty

• Polyesterové náterové hmoty

• Epoxidové náterové hmoty

• Akrylátové náterové hmoty

• Syntetické - alkydové náterové hmoty

• Voskové náterové hmoty

Nitrocelulózové náterové hmoty

Výhodou nitrocelulózových lakov je rýchle schnutie. Film sa tvorí fyzikálnou zmenou - odparením rozpúšťadla. Po rýchlom odparení hlavného podielu rozpúšťadla sa vytvorí na povrchu zaschnutý film a počas nasledujúcej jednej až dvanástich hodín dôjde k úplnému zaschnutiu. Zaschnuté náterové filmy sú reverzibilné(možné vrátiť do pôvodného stavu), ich vlastnosti ohraničuje termoplastický charakter základnej filmotvornej zložky.

Tieto laky možno nanášať až v siedmich vrstvách. Týmito lakmi je možné vytvoriť všetky stupne lesku, lazúrovaciu aj pigmentovú povrchovú úpravu. Pri nanášaní je vždy nutné dodržiavať minimálnu teplotu náterovej hmoty aj prostredie medzi 15 až 18 °C a nenanášať náterovú hmotu na vlhký podklad. Nízka teplota a vysoká vlhkosť spôsobujú bielenie náteru. Náterový film má malú odolnosť voči niektorým studeným kvapalinám a suchému a vlhkému teplu. Časom sa môže prejaviť prepadanie filmu a navyše laky obsahujú vysoké množstvo rozpúšťadiel a riedidiel. Uplatňujú sa najmä pri nábytku, kde nie sú kladené vysoké požiadavky na kvalitu povrchovej úpravy.

Olejové náterové hmoty

Spojivom je čistý vysýchavý olej alebo olejovo živicové spojivo. Náterový film vzniká autooxidačnou reakciou. Oleje rozlišujeme na rastlinné a živočíšne, ďalej na vysychavé, polovysychavé anevysychavé. Laky žltnú, neobsahujú emisie a nie je možné ich kombinovať s inými náterovými hmotami počas nanášania a pri aplikácii, čo výrazne obmedzuje ich použitie. Možno s nimi vytvoriť malé nánosy.

Alkydové syntetické náterové hmoty

Alkydy sú estery viacsýtnych alkoholov a mastných kyselín. Poznáme rozpúšťadlové, vodouriediteľné aj vypaľovaciehmoty. Povrchová úprava má vynikajúcu odolnosť - vysokú tvrdosť, pružnosť, odolnosť voči pôsobeniu studených kvapalín, priľnavosť k podkladu a odolnosť voči poveternostným a klimatickým zmenám. Z dôvodu vysokého obsahu emisií sa rozpúšťadlá využívajú málo. Často sa alkydové laky používajú na výrobu predmetov určených do exteriéru so zvýšenými požiadavkami na fyzikálno-mechanickú odolnosť.

Liehové náterové hmoty

Tieto laky sú vyrobené rozpustením spojivovej zložky (šelaku, butyrátu celulózy, nitrátu celulózy či syntetickej živice) v alkohole. Liehové laky sa vyznačujú rýchlym schnutím, vysokým leskom a dobrou odolnosťou voči studeným kvapalinám. Sú ľahko spracovateľné, majú pekný vzhľad a nezaťažujú životné prostredie vďaka surovinám, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov.

Voskové náterové hmoty

Laky sú vyrobené z prírodného vosku (napr. karnaubský, včelí) alebo syntetického vosku vyrobeného na báze polypropylénu alebo polyesteru. Povrchová úprava sa vyznačuje prírodným vzhľadom, nepotláča kresbu dreva, neuvoľňuje žiadne emisie a je z obnoviteľných zdrojov. Film má však malú tvrdosť a zlú odolnosť voči pôsobeniu vlhkosti, studených kvapalín a poškriabaniu. Plochy dokončené voskovou náterovou hmotou možno opätovne dokončiť zase len voskovou náterovou hmotou.

Charakteristika nerezu

V metalurgii je nerez zliatina železa a uhlíka s prídavkom chrómu a ďalej napr. niklu, legúr alebo mangánu. Jedná sa o nehrdzavejúcu oceľ, ktorá sa nešpiní, nepodlieha korózii a je nepriepustná.
Nehrdzavejúca oceľ (slangovo nerez) má mnohé využitie, používa sa v automobilovom, chemickom, potravinárskom priemysle, v stavebníctve, používa sa pri výrobe lodí, riadu, nožov a mnohých iných. V kuchyni je nerez veľmi praktická. Všetka špina, škvrny a mastnota sa ľahko zotrú handrou. Nie je náhoda, že všetky profesionálne kuchyne majú nerezovú úpravu. Nerezová oceľ je bez zápachu a chuti a nevylučuje žiadne toxické látky. Treba ale myslieť na to, že na nerez povrchu (polomatnom i pololesklom) sú vidieť všetky nečistoty aj odtlačky rúk. Našťastie sa predávajú čistiace prostriedky určené priamo na nerezové povrchy.

Čo ovčia vlna je a ako sa používa?

Je prírodná surovina, ktorá sa získava zostrihávaním srsti ovce domácej. Najlepšia vlna je na hrudi a bokoch ovce. Ovčia vlna má schopnosť vstrebávať vlhkosť. Matrac odporúčame prevetrávať a obracať. Vlna je ako materiál silne elastická. Stala sa žiadaným materiálom pri výrobe matracov. Vlna dokáže vstrebať a odpariť niekoľkonásobné množstvo vlhkosti, preto sa aj vlna začala využívať na výrobu spodnej bielizne. Práve dehydratačné účinky pozitívne veľmi dobre využijeme práve u matracov. V lete naše telo príjemne chladí a v zime izoluje a hreje.

Pozitívne vlastnosti: 

• Prirodzená termoregulácia - ovčí vlas výborne reaguje na okolitú teplotu - sťahuje sa alebo rozťahuje. 

• Je výborne priedušná, v zime hreje a v lete udržiava príjemnú teplotu pre vaše telo 

• Výborne vstrebáva vodu, dokáže vstrebať vodu v objeme viac ako 30% svojej hmotnosti 

• Vhodná pre alergikov a deti, vlákna sú obalené vlnotukom lanolínom, ktorý chráni pred rôznymi škodlivými organizmami Je antistatická, vďaka lanolínu odpudzuje prach 

• Pozitívne účinky na spánok a zdravie 

• Pomáha proti reumatickým problémom, je blahodarná pre krvný obeh, pomáha pri migrénach, obličkových alebo gynekologických problémoch

• Dlhá životnosť 

Vlna sa využíva už niekoľko tisíc rokov. V Európe sa využívala ako odev či dekorácie. V severných štátoch sa používala ako odev celoročne. Preto sa ovce stali veľmi obľúbeným domácim zvieraťom. Ovce sa vyznačovali nenáročnosťou a odolnosťou. Vlna si dokázala vskutku dlhý čas na európskom trhu niesť popredné postavenie. Vlnené výrobky využívame kvôli termoizolačným vlastnostiam.
Obsahujú lanolín, ktorý nachádza uplatnenie aj v kozmetike a ďalších oblastiach - uľavuje od bolesti, reumatických ťažkostí a má pozitívne účinky na psychiku. Lanolín zabraňuje množeniu roztočov. Záujem o produkciu vlny v poslednej dobe začal klesať. Avšak snáď sa začína vlna dostávať zase do popredia. Vlnu vďaka vlastnostiam začínajú využívať aj stavbárske firmy na izolácie.

Čo sú perforované textílie?

Perforované v preklade znamená prederavené. Jedná sa o netkané textílie s malými otvormi, ktoré zaručujú výborné odvetracie vlastnosti.

Tento typ textílie našiel uplatnenie v čalúnnictve, odevnom a textilnom priemysle. V čalúnnictve sa využívajú ako poťahová látka kancelárskych kresiel a stoličiek. Umožňujú lepšie odvetrávanie (zabraňujú nadbytočnému poteniu) a tým zaručujú komfortné sedenie. V odevnom priemysle sa využívajú na výrobu odevov a športovej obuvi, v textilnom priemysle naskytli uplatnenie pri výrobe utierok, závesov atď.

Plexisklo

Polymethylmethakrylát(PMMA), ako znie pravý názov plexiskla alebo tiež akrylátové sklo, je priehľadný syntetický polymér s vlastnosťami termoplastu, čo znamená, že ho pri dodaní určitého tepla môžeme opakovane tvarovať, pričom si plexisklo zachová svoje vlastnosti. Vyrába sa vo forme veľkoplošných tabúľ, ktoré sa môžu ďalej tvarovo upravovať. Tvarovanie sa najčastejšie vykonáva pri teplotách 150 °C a viac, kedy sa plexisklo stáva plastickým.

História

Prvý základ pre produkciu plexiskla ako ho poznáme dnes, bol položený v roku 1843, kedy bola vytvorená prvá kyselina akrylová. V roku 1865 sa podarilo z kyseliny akrylovej vyrobiť kyselinu metakrylovú, na čo nadviazali v roku 1877 nemeckí chemici Wilhelm Fittig a Paul, ktorí prišli na polymerizačný proces, ktorým získame z methylmethakrylátu polymethylmethalkrylát. V roku 1933 obchodný názov `plexisklo` patentoval ďalší nemecký chemik Otto Rohm.

Počas druhej svetovej vojny sa akrylové sklo používalo u ponoriek na periskopy, autosklá a sklá lietadiel. Dnes má plexisklo širokú oblasť využitia od výroby hokejových mantinelov, až po využitie v interiéroch, v automobilovom priemysle alebo napríklad na dekoratívne účely. Z technologického pohľadu výroby rozlišujeme plexisklá extrudované(tlačené) a plexisklá liate.

Využitie

Polymethylmethakrylát sa využíva všade tam, kde môžeme využiť jeho prednosti, čo je predovšetkým jeho vysoká transparentnosť a tuhosť a modul pružnosti v ťahu, ktorý dosahuje hodnôt až 2300 - 3300 MPa. Vďaka týmto vlastnostiam sa hojne používa v automobilovom priemysle na výrobu krytov skiel, tachometrov, smeroviek a pod. Ďalej sa využíva na výrobu okien dopravných prostriedkov, zubné protézy alebo ako náhrady tabúľ skiel. V dnešnej dobe sa plexisklo tiež využíva na výrobu okuliarov a kontaktných šošoviek.

Rozdelenie

Plexisklá môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín podľa spôsobu výroby a ďalších úprav povrchu. Sú to plexisklá:

• extrudované

• liate

• pieskované

• štruktúrované

• antireflexné

• vysoko lesklé

• viacvrstvové

• sfarbené

• inak pripravené plexisklá

Silné stránky

• Široká oblasť použitia

• Odolnosť voči teplotám až do približne 105 °C

• Možnosť použitia ako náhrada skla

• Nízke výrobné náklady v porovnaní so sklom

• Ľahko sa ohýba

• Nižšia hmotnosť ako sklo

• Väčšia odolnosť proti nárazom ako sklo

• Možnosť lepenia s inými plastmi

• Možnosť vykonávať povrchovú úpravu

• Fyziologicky nezávadné - môže dochádzať k styku s potravinami i vodou

• Odoláva poveternostným podmienkam

• Odoláva tukom, slabým kyselinám, roztokom solí

• Vysoká tuhosť, pevnosť a tvrdosť

• Možno dobre mechanicky opracovávať

• Výborné optické vlastnosti

• Odolnosť proti UV žiareniu

Slabé stránky

• Náchylnosť k prasknutiu pri náraze

• Horľavosť

• Nižšia chemická odolnosť v porovnaní so sklom

• Nižšia odolnosť proti poškriabaniu v porovnaní so sklom

Údržba

Údržba sa vykonáva rovnako ako u skla. Avšak oproti sklu má plexisklo tú výhodu, že sa dá opätovne leštiť, takže v prípade poškriabania sa dá jeho povrch opätovne upraviť.

Cena

Plexisklo je možné vyrábať rôznymi spôsobmi. Môžeme ho farebne či inak upravovať a zušľachťovať - zlepšovať jeho vlastnosti. Vyrába sa tiež v niekoľkých rôznych formátoch. Plexisklo môže byť ďalej profilované do určitého tvaru alebo môže byť vo forme panelu, a to všetko v rôznych hrúbkach. Každý tento aspekt má dopad do konečnej ceny kupovaného plexiskla. Všeobecne však môžeme povedať, že plexisklo extrudované je lacnejšie ako liate. Číre extrudované plexisklo s rozmerom 1m2 a hrúbkou 1,5 mm môžeme kúpiť za cca 12 €, u číreho extrudovaného plexiskla o rovnakom rozmere, ale šírke 2 mm sa cena už pohybuje okolo 15 €.

Polystyrén

Polystyrén je termoplast, ktorý vzniká polymerizáciou styrénu. Môže byť vyrobený ako štandardný (kryštálový, číry), húževnatý, zpeňovatelný, vytlačovaný penový alebo kopolymér a má teda širokú škálu využitia v mnohých priemyselných odvetviach.

Jedná sa o pomerne tvrdý, ale krehký plast, dobre odoláva kyselinám i zásadám a pri starnutí krehne a vytvárajú sa v ňom trhliny. Podlieha vplyvu organických rozpúšťadiel, hlavne aldehydom, ketónom a benzínu, je citlivý voči UV žiareniu a má malú tepelnú odolnosť (len asi do 70 °C). Uvoľňuje sa z neho nezreagovaný monomér styrén, ktorý je klasifikovaný ako toxický a karcinogénny. Polystyrén je tiež veľmi horľavý.

Druhy polystyrénu

• štandardný polystyrén (kryštálový PS, GPPS) - číry a krehký plast, ktorý sa vyrába vo forme granúl alebo peliet

• húževnatý polystyrén (HPS, IPS, HIPS) - často býva zakalený vplyvom pridaného kaučuku. Rovnako ako štandardný polystyrén je vyrábaný vo forme granúl (malých valčekov nasekaných zo struny) alebo peliet (zakalené hrany)

• penový polystyrén - jedná sa o tepelne spracovaný zpeňovatelný polystyrén.

• zpeňovatelný polystyrén (EPS)- vyrába sa a dodáva vo forme malých, mliečno zakalených perál, ktoré sú nasýtené pod tlakom ľahkým uhľovodíkom, čiže nadúvadlom.

História

Monomér kvapalného styrénu bol prvýkrát izolovaný z borovicovej živice už v roku 1839 berlínskym lekárnikom Eduardom Simonom. Priemyselná výroba polystyrénu však začala až okolo roku 1931, a to v chemickom koncerne IG Farben. Polystyrénová pena sa vyrába od roku 1941, v roku 1949 bola zahájená chemikom a inžinierom Fritzom Stastným výroba styrénovej drviny a roku 1954 bola vo firme Koppers z Pensylvánie vyvinutá polystyrénová expandujúca pena.

Použitie

Štandardný polystyrén sa používa pri výrobe mnohých rôznych výrobkov, ktoré vzhľadom pripomínajú produkty z číreho plexiskla, napríklad rôzne obaly, skúmavky, Petriho misky alebo modely.

Dosky zo zpeňovatelného (EPS) aj extrudovaného (XPS) polystyrénu sa používajú k tepelnej izolácii domov (podláh, striech, stien, fasád).

Drvený polystyrénmožno pridať do betónu na podlahu pre zníženie hmotnosti a zlepšenie tepelno-izolačných vlastností.

Penový polystyrén (EPS)sa používa v stavebníctve a vyrábajú sa z neho modely, kulisy, formy na odlievanie kovov, obaly a ďalšie podobné výrobky. Používa sa tiež napríklad ako náplň do sedacích vakov.

Výhody

• tvrdý

• odolný voči kyselinám a zásadám

• široká škála využitia

• nízka cena

• dobrý tepelný izolant

• nízka hmotnosť

Nevýhody

• krehký

• malá tepelná odolnosť (relatívne nízky bod topenia)

• malá odolnosť voči kyslíku a vodným parám

• neodoláva organickým rozpúšťadlám

• citlivý voči UV žiareniu

• vysoká horľavosť

Kto vie čo sú polyuretánové dosky?

Polyuretán je polymér, ktorý sa vyrába polyadíciou diizokyanátov a dvoj alebo viacsýtnych alkoholov za vzniku karbamátovej (uretanovej) väzby. Boli snahy minimalizovať použitie izokyanátov kvôli ich toxicite, čo viedlo k vývoju nových izokyanátových skupín. Vznikla tak nová trieda polyuretánových polymérov, ktoré sú šetrnejšie k zdraviu a životnému prostrediu. Polyuretan sa používa pre výrobu lepidiel, penových materiálov, textilných vlákien a pod. Zameriame sa na penové materiály, ktoré môžeme nájsť ako v čalúnení nábytku, tak aj v skladbe matracov.

Mäkký ľahčený polyuretán je adičný produkt polyolov éterového alebo esterového typu, izokyanátov a pomocných látok. Ďalšie zložky môžu byť napr. Retardéry horenia, farbivá, plnivá, aktivátory, stabilizátory či nadúvadla. Základnou štrukturálnou bunkou PUR peny je dvanásťboký päťuholník. Tieto bunky sú usporiadané do tvaru včelích plástov. Parametre bunky (priemer, hrúbka vlákna a veľkosť `okna`) ovplyvňujú výsledné vlastnosti peny. 95 - 98% objemu peny tvorí vzduch.

Prvý polyuretán vyvinul v roku 1937 Otto Bayer v Nemecku. Ihneď bol aplikovaný počas druhej svetovej vojny. Polyisokyanáty sa stali komerčne dostupnými v roku 1952 a pri výrobe pružnej polyuretánovej peny sa začali v roku 1954 používať toluendiisokyanát (TDI) a polyesterové polyoly. Takto sa vyrábala polyesterová PUR pena. V 60. rokoch sa začala vyrábať pena éterová (tzv. studená), ktorá ponúkala väčší komfort. V 80. rokoch začal vývoj tvrdších radov pien a v 90. rokoch odštartoval vývoj pien s vysokou elasticitou (schopnosť dočasnej tvarovej pamäte).

Rozdelenie:

• polyéterové

• štandardné (mäkké, normálne, tvrdé) - používajú sa v nábytku

• komfortné (studené, nehorľavé) - výroba matracov

Polyesterové

• štandardné (normálne, tvrdé) - textilný priemysel, vypchávky

• špeciálne (nehorľavé, vysekávacie) - akustika, obalová technika

PUR peny sa vyrábajú buď v blokoch vstrekovaním do formy alebo v tuneloch ako nekonečný pás. Vždy sa privedú vstupné látky, z týchto sa na podkladový papier zmieša zmes, čím začne adičná reakcie a samotné vypeňovanie. Po skončení vypeňovania sa blok odoberie (ak sa vyrába nekonečný pás, tak sa prvýkrát rozreže do blokov) a nechá zrieť. Doba zrenia by mala byť 64 hodín. Potom sa bloky ďalej spracovávajú.

Výhody:

• vysoká pružnosť

• vysoká variabilita vlastností a použitia

• dobré fyzikálne a mechanické vlastnosti

• plastickosť a tvárnosť

• jednoduchosť opracovania

• cenová dostupnosť materiálu

Nevýhody:

• degradácia pôsobením slnečného žiarenia

• uvoľňovanie izokyanátov pri zrení

Polywood

Polywood je kompozitný stavebný materiál vyrobený z termoplastov. Tento plastový materiál je navrhnutý tak, aby vyzeral ako drevo a zároveň je aplikovaný v mnohých rovnakých prípadoch, ako práve spomínané drevo. Polywood je vyrobený z plastových vlákien, ktoré sú stláčané za vysokého tepla a tlaku do rôznych výliskov, dosiek, trámov a listov či plátov. Polywood sa využíva predovšetkým ako náhrada vonkajšieho dreveného nábytku, ako sú stoličky a stoly určené do exteriéru.

Výroba

Polywood je vyrobený z vysoko husteného polyetylénu (HDPE), UV inhibitátorov pigmentových systémov, penových látok a ďalších technologických prísad. Primárna surovina, teda HDPE, je získavaná z odpadov, ako sú plastové fľaše alebo iných post industriálnych materiálov. Jedná sa teda o využitie odpadov ľudskej produkcie. Materiál pre výrobu polywoodu sa čistí pomocou rôznych procesov na vysokú úroveň čistoty, aby tu neboli napríklad zvyšky jedla, papiera alebo lepidiel. V konečnom výsledku polywood obsahuje viac ako 90% recyklovaného plastu.

Polywood často tiež obsahuje farbivá, pre zvýšenie estetiky alebo dosiahnutie požadovaného vzhľadu. Objavujú sa často tiež rôzne imitácie dreva. Polywood môže mať tvar rôznych výliskov, trámov, kociek alebo v podstate akéhokoľvek tvaru.

Použitie

Tento kompozitný materiál môžeme nájsť ako vo verejných, tak aj súkromných interiéroch a exteriéroch. Používa sa na výrobu vonkajšieho nábytku, vonkajšieho barového nábytku, na nábytok pre plavčíkov a na pláže, nábytok do kúpeľov, parkov alebo napríklad detských ihrísk. Polywood sa ďalej tiež využíva na výrobu kvetináčov na kvety či menšie kríky a stromy. Využitie nachádza aj vo výrobe okenných roliet a hlavne záhradného vybavenia, najmä záhradné stoličky, stoly a lavice.

Výhody

• Využitie odpadu a tým znižovanie počtu napr. čiernych skládok a pod.

• Výroba prebieha bez použitia chemikálií

• Trvanlivý materiál

• Nábytok z polywoodu môže byť ponechaný v exteriéri vo všetkých ročných obdobiach

• Polywood je odolný voči slnku, dažďu, plesniam, chemikáliám nevyžaduje brúsenie

• Odolný proti agresívnym látkam

• Neabsorbuje vlhkosť

Nevýhody

• Náročnejšia výroba

• Nie je to prírodný materiál

• Ťažší ako bežné plasty

• Drahší ako bežné plastové výrobky

Údržba

Polywood neabsorbuje vlhkosť, takže je ho možné čistiť ako suchou, tak aj mokrou handrou. Bežne sa môže používať mydlová voda, a pretože polywood je odolný proti chemikáliám a nijako s nimi nereaguje, je možné ho čistiť bežnými čistiacimi prostriedkami.

Cena

Cena polywoodu sa bežne pohybuje okolo cca 370 Eur / m3, záhradné kreslo alebo lavicu potom môžeme kúpiť od cca 80 Eur.

Poťah Aloe Vera

Matracový poťah Aloe Vera jedná sa o tzv. funkčný poťah je prešitý vrstvou PES rúna, možnosť prať na 60 °C. Do vlákna sú votkané výťažky z rastliny Aloe Vera, ktoré majú antibakteriálne účinky Je vhodný pre tých, ktorí trpia nadmerným potením.

Kto vie, čo je bavlna, mikroplyš, mikrofáza ... či ženilky?

Existujú dva typy tkanín prírodné a syntetické. Medzi prírodné látky zaraďujeme bavlnu, ľan a hodváb. K syntetickým látkam radíme akryl, nylon alebo polypropylén. V čalúnnictve sa často využíva kombinácia zmesí prírodných a syntetických vlákien. Moderné typy látok sa snažia využívať najlepšie vlastnosti každého vlákna a vhodne ju kombinovať. Látky s užšou väzbou a niekedy aj tenším vláknom, sú viac odolné a vhodné do aktívnej domácnosti.
Poťahové látky si môžete vybrať naozaj zo širokej ponuky. Výhodou je, že ak sa vám látka už nebude páčiť, stačí nábytok len novo potiahnuť a opäť budete mať nový originálny kúsok vo vašej domácnosti. Môžete si vybrať poťahové látky - bavlna, mikroplyš, mikrofáza a mikrovlákno, brúsené úplety, ženilka atď.

Bavlna je prírodný materiál, ktorý sa získava z plodu kríku bavlníka. Výrobky z bavlny sú príjemné na dotyk, ale nie sú moc odolné - ľahko sa poškodia, ľahko sa pokrčia a žmoľkujú. Je najpoužívanejší materiál pri výrobe lôžkovín.
Mikroplyš je tkaný jemný materiál. Dve látky sa zošijú a prerežú. Má jemné chlpy, ktoré časom „zľahnú", ale možno ich znovu narovnať napr. parou.
Mikrofáza je umelý materiál, ktorý po dotyku zanecháva mapy. Je to typ syntetickej látky, ktorá nemá rada vodu. Jedná sa o veľmi jemnú látku, tenkú ale zároveň dostatočne pevnú, vhodná na čalúnenie. Oceníme jej jednoduché čistenie.
Mikrovlákno je drahší materiál. Jedná sa o lisovaný chlp, ktorý tiež po dotyku zanecháva mapu.
Ženilky sú veľmi častý používaný materiál. Mäkká, jednofarebná alebo vzorovaná látka. Látka s vyšším vlasom, ktorý je tvorený útokom zo špeciálne pripravených ženilkových nití - ženilky. Brúsené úplety sú lacnejšie látky so všestranným použitím, možno ich prať.

V súčasnosti sú na trhu najčastejšie používané a žiadané látky s tzv. nešpinavou úpravou. Látky sú upravené rôznymi chemickými alebo fyzikálnymi úpravami na báze teflónu a iných chemikálií. Látky zaisťujú nepreniknutie tekutín a farbív do textílie. V prípade vzniku nehody, zostane nežiaduca nečistota na povrchu, pričom rýchlym a správnym odstránením vzniknutej škvrny zabránime znehodnoteniu látky.

Mikrovlákno a jeho ošetrenie

Mikrovlákno je veľmi kvalitná, jemná látka so zamatovo hladkým povrchom. Skladá sa z umelých vlákien, proti oderu je veľmi odolná. Medzi jej výhody sa radí priedušnosť, odolnosť proti odreninám, škrabancom a nečistote. Výhodná je jej ľahká údržba a čistenie. Rozdiely v kvalite látky sú závislé na hustote materiálu, ktorá sa odráža na jemnosti a farebnej intenzite látky. Mikrovlákno ošetrite raz mesačne kefkou na oblečenie. Občas povrch povysávajte špeciálnym nadstavcom na čalúnenie. K údržbe nepoužívajte vysávače s vysokým výkonom. Mohlo by dôjsť k poškodeniu vlákien čalúnenia. Ideálny výkon vysávača sa udáva od 500 do 750 W.

Údržba látok

Správne ošetrenie poťahových látok predlžuje životnosť nábytku. Pri čistení používajte mäkkú špongiu alebo pomoc tepovača. Látky v žiadnom prípade veľa nenamáčať, nanášajte iba penu. Povrch látky čistíme pomalými krúživými pohybmi, v žiadnom prípade nezatrieť škvrnu hlbšie do povrchu.

Odstránenie škvŕn

Kakao, rúž, sadze, mastnota, zvratky, smola - ošetriť vlažnou šampónovou vodou. V prípade nutnosti použite 90% etylalkohol a ľahko odstráňte.
Pivo, víno, nealkoholické a alkoholické nápoje - odsať pijavou handrou alebo papierom, potom ošetriť vlažnou šampónovou vodou.
Zaschnutá krv a hrdza - navlhčiť a jemne čistiť od stredu ku kraju bielou handrou a roztokom s kyselinou citrónovou (1lyžica/1dcl).
Stuhnutý vosk - v žiadnom prípade nežehliť, ako nám radia povedačky našich starých mám. Opatrne vosk rozdrobiť na čo najmenšie kúsky a odstrániť z povrchu, potom vyčistiť za pomoci 90% etylalkoholu.
Škvrny, s ktorými sme si neporadili (atrament, ...) - využite pomoc špecializovaných odborníkov.

Nikdy nesmiete použiť syntetické rozpúšťadlá a riedidlá. Výnimku tvoria len čistý benzín, lieh alebo bežné kvapaliny určené na odstraňovanie škvŕn. Čalúnenie by ste mohli natrvalo zneškodniť! Odporúčame najprv kvapalinu vyskúšať na spodnej alebo zadnej strane čalúnenia (čo nemožno vidieť), aby ste sa uistili, že látku neznehodnotíte. Vždy lieh zrieďte s vodou, nikdy ho nepoužívajte čistý. Lepidlo a tvrdé zaschnuté škvrny nikdy neodstraňujte nechtom alebo ostrým predmetom.

Získavanie a využívanie prírodného latexového mlieka

Latex je tekutina, ktorú vylučujú niektoré rastliny. Najznámejší je tropický strom kaučukovník brazílsky (latinsky Hevea brasiliensis). Kôra tohto stromu sa nareže a latex sa zachytáva do kanistrov.
Toto prírodné latexové mlieko je základom na výrobu gumy, plastov a mnoho ďalších, celkom sa latex vyskytuje asi v 40 000 rôznych výrobkoch.
Vlastnosti latexu sú hlavne vysoká elasticita, pružnosť, jednoduché spracovanie a flexibilita použitia. Podľa spôsobu spracovania sa dá určovať aj jeho tvrdosť, od mäkkej gumy až po tvrdé náradie.

Čo je to prírodný kaučuk?

Prírodný kaučuk sa získava z tropického stromu kaučukovníka brazílskeho (Hevea brasiliensis). Kôra tohto stromu sa nareže a začne z neho vytekať hustá biela tekutina podobná lepidlu, ktorému sa tiež hovorí latexové mlieko. Takto získaný kaučuk sa ďalej spracováva. Pridávajú sa do neho aditíva (prísady) na výrobu rôznych materiálov s elastickými vlastnosťami, ako napr. guma a latexové výrobky.
Matrace z prírodného kaučuku, teda latexu, sú ekologické a šetrné k prírode. Kaučuk patrí medzi polymérne materiály, ktoré majú výborné elastické vlastnosti. Po stlačení sa povrch vracia do svojho pôvodného tvaru, preto sa rýchlo nepreležia. Cirkuláciu vzduchu v matraci zaisťujú otvorené bunky, preto sa v nej neusadzujú roztoče.
Matrac z prírodného kaučuku sa vyrába v niekoľkých stupňoch tvrdosti. Vďaka svojej elasticite sa tieto matrace odporúčajú pre nastaviteľné rošty.

Pružina Bonell - viete kde sa používa?

Matrace s pružinou Bonell možno použiť aj vo vlhkom prostredí, majú výborné priedušné vlastnosti. Vysokú pevnosť a konštantnú pružnosť. Tento typ matracov má výborné ortopedické vlastnosti. Použitím Bonell pružinydosiahneme u matraca rôzne tvrdosti. Bonell pružina býva o sile 2,2 alebo 2,4 mm. Odporúča sa ich položiť na pevný podklad - pevný rošt alebo latkový rošt, medzery medzi jednotlivými latkami nemajú byť širšie ako 4 cm, nehodiace sú polohovacie rošty. Zaručujú vysokú životnosť.
Vybrať si môžete zo širokej škály druhov matracov tohto typu.

Semiš

Čo je semiš?

Semišom nazývame vyčinenú a zbrúsenú zvieraciu kožu (useň), používanú pri výrobe odevov, obuvi, nábytku a iných produktov. Najčastejšie ide o kožu hovädziu, ale môže pochádzať napríklad aj z jahniat, kôz alebo jeleňov. Brúsením povrch kože zdrsní a vytvorí sa na ňom vlas, na dotyk veľmi jemný a hebký. Prapôvodne bol semiš určený na výrobu dámskych rukavičiek, neskôr došlo k jeho rozšíreniu aj do iných oblastí.

Semiš delíme do dvoch skupín, na nubuk a velúr. Nubuk je drhnutie z lícovej strany, býva obvykle silnejší, odolnejší a lepšie sa udržiava. Naproti tomu velúr sa brúsi z rubu (od mäsa) a jeho údržba je o niečo náročnejší.

Pôvod anglického výrazu pre semiš `suede` nájdeme prekvapivo vo francúzštine. V polovici 19. storočia totiž Francúzi hovorili rukaviciam dovezeným zo Švédska `gants de Suède ` a Angličania potom posledným slovom pomenovali rovno všetku brúsenú kožu.

V nábytkárskom priemysle sa semiš používa najčastejšie k čalúneniu sedacích súprav, kresiel alebo postelí. Svojou jemnosťou dodáva nábytku nadštandardný komfort, ako by sa s užívateľom maznal. Veľmi obľúbené sú v poslednej dobe tiež semišové sedacie vaky.

Údržba a čistenie

Obe varianty semišu sú dosť náchylné na zašpinenie a pri čistení musíme dodržiavať predpísané postupy, inak ich príjemný povrch nenávratne zničíme. Najväčšími nepriateľmi nubuku a velúru sú voda, prach a mastnota. Preto je potrebné hneď po nákupe ošetriť nábytok vhodnou ochranou, než dôjde k nejakej nemilej nehode.

Veľmi vhodné sú impregnačné spreje na báze teflónu, ktoré vytvoria na povrchu usne spoľahlivú ochrannú vrstvu, ale zároveň umožňujú poťahu `dýchať`. Po ich použití sa nestane, že by sa nedopatrením vyliata tekutina vsiakla do pórov, ale stečie preč ako po skle.

Môže sa stať, že semišové čalúnenie po nástreku zmení odtieň farby. Z tohto dôvodu používame sprej najprv na mieste, ktoré nie je vidieť. Až po jeho zaschnutí (najlepšie po 24 hodinách) a po skontrolovaní výsledku sa rozhodneme, či budeme pokračovať na celej ploche. Podľa návodu výrobcu je potom nutné ošetrenie pravidelne opakovať, pretože impregnácia sa časom stáva neúčinnou.

Fľaky nechajte odborníkom

Pre bežnú údržbu semišového čalúnenia sa najlepšie hodia špeciálne gumové kefy. Tie ho dokážu zbaviť prachu a nečistôt a zároveň obnovia drhnutý vlas. Miesto kefy postačí aj huba s hrubou štruktúrou, nemá ale tak dobré vlastnosti. Kúpiť sa dajú rôzne prípravky a nástroje na údržbu semišu, vždy je však nutné dobre si preštudovať návod na ich použitie.

Keď už sa stane, že spôsobíme napríklad na sedačke škvrnu od vína a to sa nám vpije do polstrovania, je najlepšie privolať na pomoc odbornú firmu. Domácim čistením metódou pokus - omyl totiž celej veci v úplnej väčšine prípadov ešte viac ublížime.

Pozor tiež na umiestnenie nábytku potiahnutým semišom aj kožou v miestnosti. Ak na neho bude dopadať priame slnečné svetlo, exponované časti onedlho vyblednú a sedačka sa nám znehodnotí.

Umelý semiš - odolný ale drahý

Značnú popularitu si v posledných rokoch získava materiál zvaný alcantara. Na prvý pohľad je od semišu takmer na nerozoznanie, ale rozhodne nemá nič spoločné so žiadnym zvieraťom. Jedná sa o syntetickú netkanú textíliu, vyrábanú z polyesterových vlákien a polyuretánu.

Táto látka vyniká svojou priedušnosťou, nekrčí sa, ľahko sa perie a čistí a celkovo má oveľa lepšie vlastnosti ako jej prírodný predchodca. Používa sa predovšetkým v automobilovom priemysle na poťahy sedadiel, pri čalúnení nábytku alebo šitie odevov. Istou nevýhodou alcantary je však jej značne vysoká obstarávacia cena.

Výhody semišu:

• povrch príjemný na dotyk

• dá sa zafarbiť

• ide o priedušnú useň

Nevýhody semišu:

• ľahko sa zašpiní

• ľahko absorbuje tekutiny

• je pomerne náročný na údržbu

• po čase stráca svoje vlastnosti

Sendvičový systém v matracoch

Sendvičové matrace sa skladajú z niekoľkých vrstiev rôznych materiálov s odlišnými vlastnosťami. Preto si každý môže zostaviť matrac podľa svojich potrieb.
Medzi najčastejšie materiály používané k sendvičovým matracom patrí polyuretánová pena (PUR pena), studená pena, lenivá pena, kokosové vlákno a 3D mriežka.
Variabilita je tiež v tvrdosti matraca. Tým, že sa jednotlivé vrstvy dajú ľubovoľne skladať na seba, si každý môže tvrdšiu vrstvu umiestniť kamkoľvek. Čím nižšie je tvrdšia vrstva, tým mäkší je matrac. Cena sendvičových matracov je tiež veľmi variabilná, pohybujú sa v rozmedzí 50 - 700 €. Nevýhodou týchto matracov je malá priedušnosť a zvýšená možnosť výskytu roztočov.

Vlastnosti a využitie sieťoviny

Sieťovina, čiže textilná sieť, je priehľadná textília s väzbou z pravidelných otvorov. Otvory majú ľubovoľnú veľkosť, od veľkých ôk na tenisové siete až po drobné očká nylonových pančúch.
Sieťovina vzniká tkaním alebo pletením z rastlinných alebo syntetických vlákien. Strojová výroba sietí vzniká viazaním (uzlovaním), paličkovaním alebo háčkovaním.
Sieťovina má široké využitie v mnohých odboroch. V stavebníctve (používajú sa siete z umelých i kovových vlákien), najstaršie využitie majú siete v rybolove. V textilnom odvetví je sieťovina zastúpená hlavne nylonovými pančuchami, obrusmi a záclonami, ďalej je využívaná pri výrobe športového oblečenia. Vďaka ľahkosti a priedušnosti je skvelým materiálom pre odľahčenie a prevzdušnenie búnd a nohavíc. V nábytkárstve sa textilná sieť využíva najviac na polstrovanie kancelárskych stoličiek.

Ako bolo spomenuté, sieťovina je výborný odvetrávací a priedušný materiál, ktorý umožňuje cirkuláciu vzduchu.

Charakteristika poťahu matraca silver active

Matracový poťah silver active

• Matracový poťah s molekulami striebra, prirodzenou cestou likviduje baktérie
• Prešitý sedemdutinovým vláknom, s perfektnou tepelnou izoláciou
• Jednoduchá údržba, možnosť prať na 60 °C
• Je vybavený detským zipsom

Sklo - sprevádza ľudstvo už tisíce rokov

Jedná sa o anorganický amorfný (nekryštalický) materiál, ktorý sa vyrába tavením vhodných surovín a následným riadeným ochladením vzniknutej skloviny bez kryštalizácie. Čisté sklo je transparentný (priehľadný) a relatívne pevný materiál, ktorý má veľa možností využitia. Vyrába sa z mnohých anorganických látok, najbežnejšie sú potom sklá oxidové, az nich podľa prevažujúcej zložky sklá kremičité a borokremičité.

Po chemickej stránke sa jedná o tuhý roztok rôznych kremičitanov sodných, draselných, vápenatých a prípadne olovnatých alebo bárnatých, ktoré sú sprevádzané ďalšími zlúčeninami, najmä oxidmi kovov.

Prírodne sa vyskytujúce sklo používali ľudia už v dobe kamennej na výrobu ostrých predmetov. Výroba skla však bola podľa archeologických nálezov objavená v Mezopotámii v polovici 3. tisícročia pred n. l. Toto sklo bolo spočiatku veľmi nečisté a používalo sa predovšetkým pri výrobe ozdôb. Prvé nálezy skla na českom území sú datované k polovici 2. tisícročia pred n. l., kedy sem boli dovezené obchodníkmi zo Sýrie.

Väčší objem tavenia a spracovania skla súvisel s rozvojom civilizácie Keltov od roku 400 pnl. Prvé sklárne na českom území začali vznikať na prelome 13. a 14. storočia. Najstaršie české sklárne už tavili takmer číre, len slabo do žlta či do zelena sfarbené draselnovápenaté sklo. České sklo má bohatú históriu a už na prelome 17. a 18. storočia zatienili českí sklári do tej doby bezkonkurenčné benátske sklo. Až 20. roky 20. storočia začali byť nepriaznivé pre rozvoj českého skla. S príchodom I. svetovej vojny zanikol rad malých sklárskych hút a zmena politickej situácie po vojne započala úpadok českého sklárstva.

Až po roku 2000 si niektorí majitelia sklárskych hút uvedomili, že pre zachovanie ručnej výroby je dôležitá produkcia skla orientovaného na ateliérovú umeleckú a umeleckopriemyselnú tvorbu luxusného a výtvarne originálneho dizajnu a české sklo sa snáď opäť začína presadzovať v celosvetovom meradle.

Rozdelenie podľa použitia:

1. technické (ploché, tzv. `float`)

2. obalové

3. varné

4. optické

5. sklo používané v dopravných prostriedkoch a špeciálnych strojoch

6. umelecko-priemyselné sklo

7. stavebné

8. sklo pre elektrické prístroje a elektrické zariadenia

Rozdelenie podľa spôsobu výroby:

1. fúkané

2. lisované

3. liate

4. ťahané

5. tvarované

6. penové

7. sklenené vlákna

Rozdelenie podľa zloženia:

1. kremenné sklo

2. rozpustné (vodné) sklo

3. sodno-vápenaté sklo

4. krištáľové (dráselnovápenaté) sklo

5. olovnatý krištáľ

6. borokremičité sklo

7. špeciálne sklá

Základnou surovinou pre výrobu skla sú sklárske piesky s obsahom 60 - 80% oxidu kremičitého. Ďalšími základnými zložkami u bežného skla sú oxid vápenatý, sodný a draselný. Tie sú do zmesi pridané formou nerastných (napr. vápenec) alebo chemicky pripravených surovín (napr. sóda). Pri procese tavenia sa pridáva aj drvené odpadové sklo. Okrem sklotvorných surovín sa pri výrobe môže použiť celý rad pomocných látok so špecifickými účinkami, napr farbivá.

Technológia výroby skla sa dá rozdeliť do štyroch čiastkových technologických operácií:

1. Príprava vsádzky a jej dávkovanie

2. Tavenie skla

3. Tvarovanie skla

4. Chladenie skla

Príprava vsádzky a jej dávkovanie- upravené, pomleté ​​a vysušené suroviny sa miešajú a homogenizujú v požadovanom pomere v miešacích zariadeniach.

Tavenie skla - vykonáva sa v sklárskych taviacich peciach pri teplote1450 - 1550 °C, u niektorých druhov skiel až 2000 ° C.Taviaci proces sa rozdeľuje do troch fáz, a to vlastné tavenie, čírenie a homogenizácia a homogenizácia a chladenie pre tvarovanie.

Tvarovanie skla- pri tvarovaní sa využíva viskózna deformácia a silnej závislosti viskozity skloviny na teplote. Počas tvarovania nesmie dôjsť ku kryštalizácii skloviny. Tvarovanie prebieha od ručných po plne automatizované procesy, a to fúkaním, ťahaním, valcovaním, liatím alebo lisovaním.

Chladenie skla - prebieha v špeciálnych chladiacich peciach, spravidla v teplotnom intervale 700 - 400 °C. Ide o riadené chladenie, ktorým sa buď úplne odstráni, alebo aspoň zabráni vzniku vnútorného pnutia. Týmto sa môže výrazne zvýšiť aj pevnosť skla. Po ochladení sa môže sklo povrchovo upravovať, a to brúsiť, leštiť, pieskovať či leptať.

Pieskovanie - hladká tabuľa sa zdrsní prúdom piesku (napr. jemným korundovým), a to buď celá, alebo iba časť, kedy sa na nej vytvorí určitý vzor. Po vypieskovaní je možné zmatnenú plochu dofarbiť špeciálnou farbou, ktorá sa vsiakne do povrchovej savej vrstvy opracovaného skla. Pieskované časti je však možné farbiť len v jednom odtieni (nemožno teda tvoriť farebné kompozície) a farbenie sa vykonáva ručne. Po zaschnutí je potom farba trvalá a vydrží aj nešetrné umývanie. Po obrúsení sa svetelné lúče pri dopade rozptýlia a vďaka tomu je všetko za sklom vidieť iba v nezreteľných náznakoch.Aj pri zníženej transparentnosti je však zachovaná priesvitnosť svetla.

Leptanie - ploché plavené sklo sa z jednej strany ošetrí vysoko kvalitnou kyselinou, napr. fluorovodíkovou, čím je dosiahnutéhladkého povrchu s jemnou a rovnorodou zrnitosťou. Vznikne tak matné priesvitné sklo, ktoré jemne rozptyľuje prechádzajúce svetlo. Predmety za sklom teda vidíme sa zmäkčenými obrysmi. Toto sklo je známe ako saténové a dodáva sa v niekoľkých farebných prevedeniach. Výhodou oproti mliečnemu sklu je menšia náchylnosť na tvorbu odtlačkov a škvŕn, vďaka čomu je jednoduchšie na údržbu.

Výhody:

• široké pole uplatniteľnosti

• chemická odolnosť

• tepelná odolnosť

• relatívna pevnosť

• odolnosť proti opotrebovaniu

• prakticky inertné

• biologická neaktívnost

• možnosť tvorby akéhokoľvek tvaru

• dobrý elektrický izolant

Nevýhody:

• krehkosť

• vysoká hmotnosť

• chladné na dotyk

Strečová látka

Pojem streč pochádza z anglického slova „stretch" a znamená pretiahnuť, natiahnuť, čo ideálne vystihuje charakteristiku tejto látky. Streč je pružný, elastický a po natiahnutí sa ihneď vracia do svojho pôvodného tvaru.
Strečová priadza vzniká splietaním zákrutov, čo umožňuje jej naťahovanie. Má vysokú ťažnosť a elasticitu, dlho si zachováva svoj pôvodný tvar a nekrčí sa toľko ako bavlna. Použitie streču tiež znižuje napätie látky a predchádza sa tak vyťahaniu. Používa sa nielen v odevnom priemysle, ale vyrábajú sa z neho aj fólie.

Studená pena a jej použitie pri výrobe matracov

Kvalitný spánok je základom spokojného života. Na postele, rošty a matrace sú preto kladené tie najvyššie nároky a požiadavky. Studená pena je materiál, z ktorého sa vyrábajú matrace, ale aj sedáky stoličiek a kresiel alebo napríklad tvarové výlisky pre rôzne účely. Studená pena je vďaka svojim vynikajúcim vlastnostiam používaná na komfortný nábytok a matrace.

Názov studená pena je odvodený z technológie výroby, nie z toho, že by bola pena nezvyčajne studená, takže sa užívateľ nemusí báť, že by ho akokoľvek chladilo. Studená pena je obdoba polyuretánových pien s vylepšenými vlastnosťami.

História a výroba studenej peny

Jedná sa komfortnú penu, ktorú sa podarilo vyprodukovať pomocou najmodernejších technológií a dlhodobých skúseností pri výrobe polyuretánových pien. Keďže sa studená pena vyrába z polyuretánu, môžeme označiť jej prvopočiatok už pred druhou svetovou vojnou, kedy polyuretán vyvinul v Leverkusene nemecký profesor Dr. Otto Bayer. Roku 1937 potom boli patentované práva na polyuretán. Avšak jeho rozvoj a aplikácia sa plne rozvinuli až v roku 1952. V ďalších rokoch nastal veľký rozvoj, a to hlavne vďaka svojim mechanicko-fyzikálnym vlastnostiam a prijateľnej cene.

Výroba konkrétne studenej peny je pomerne nová záležitosť. Aj keď sa vyrába v podstate rovnakým spôsobom ako polyuretánové peny, iba sa mení vstupná surovina. Výroba studenej peny sa vyrába za studena, z čoho je tiež odvodený jej názov, a za prítomnosti vody. Veľkou výhodou studenej peny je, že sa pri jej výrobe nepoužíva formaldehyd ani iné škodlivé látky. Studenú penu možno taktiež rôzne profilovať a vyrezávať.

Matrac zo studenej peny

Peny sa označujú kombináciou písmen a čísel. Písmená označujú ich základnú vlastnosť:

• N - štandard

• H - tvrdá

• W - mäkká

• S - špeciálna

• E - polyesterová

• HR - studená pena

Prvé dve číslice potom značia objemovú hmotnosť a druhé dve číslice odpor proti stlačeniu (bez desatinnej čiarky), a to vždy v tomto poradí. Napríklad označenie HR 4330 bude znamenať, že sa jedná o matrac zo studenej peny s objemovou hmotnosťou 43 kg/m3 a odporom stlačenia 30 kPa (kilopascaloch)

Ako už bolo vyššie spomenuté, studená pena čiže HR pena, ako znie jej skratka, sa vyrába rovnakým spôsobom ako polyuratanové peny s tým rozdielom, že vypeňovanie prebieha za studena a za prítomnosti vody. Štruktúra materiálu, ktorý sa vyznačuje charakteristickými veľkými pórmi, zaručuje výborné termoregulačné schopnosti, priedušnosť, elasticitu a tvarovú stálosť.

Studenú penu možno kombinovať s ďalšími materiálmi a vytvoriť takzvaný sendvič. Medzi ďalšie pozitívne vlastnosti patrí možnosť profilovania vrchnej vrstvy matraca alebo ich zón. Zóny zaručujú kvalitnejšiu podporu ľudského tela. Ešte lepší komfort zaručí výber vyššieho počtu zón matraca, ktoré poskytujú podporu celého tela (hlavy, ramien, trupu, bokov, stehien a nôh).

Zónové matrace vo väčšine prípadov pozostávajú z troch až siedmich zón, ktoré majú rôznu tuhosť podľa toho, ktorú časť tela podopierajú. Matrace sú veľmi pružné, čo zaisťuje podporu celého tela v každej polohe, a tým napomáhajú k regenerácii chrbtice, platničiek a kĺbov. Studené matrace sa tiež vďaka svojim vlastnostiam využívajú v nemocniciach a ústavoch, kde sú ľudia trvalo pripútaní na lôžko. Znižujú totiž možnosť preležanín a ďalších problémov spojených s dlhodobým ležaním. Ďalšou výhodou studeného matraca je, že vďaka svojej pórovitej štruktúre nepodporuje rozvoj roztočov, plesní a húb. V závislosti na postupe výroby studenej peny možno vyrobiť aj matrac vhodný pre alergikov alebo matrac odolný proti zápachu.

Odporúča sa, aby matrac zo studenej peny bol uložený na lamelový rošt, je však možné ho uložiť aj na latkový alebo polohovateľný rošt. Matrac zo studenej peny možno čistiť chemicky alebo parou.

Výhody studenej peny

• pevná

• priedušná

• výborné termoregulačné schopnosti

• vďaka veľkým pórom dobrý odvod vlhkosti

• dobrá elasticita a tvarová stálosť

• možnosť kombinácie s inými materiálmi a tým určovať tuhosť matraca

• umývateľná

• niektoré studené peny sú antialergické

• zabraňujú rozvoju roztočov, húb a plesní

• pri výrobe sa nepoužíva formaldehyd ani iné škodlivé látky

• dlhá životnosť

Nevýhody matraca

• odporúča sa, aby jadro matraca bolo čo najvyššie (viac ako 14 cm)

• vyššia cena

• je pomerne ťažké rozlíšiť kvalitný matrac zo studenej peny od tej nekvalitného

• ľudia s väčšou hmotnosťou by nemali spávať na penových matracoch

Čo sú taštičkové matrace?

Taštičkové matracesú veľmi obľúbené, podobajú sa pružinovým matracom, ale líšia sa vnútornou konštrukciou. Sú tvorené zo 480 malých pružín. Malé pružiny sú zašité v jednotlivých taštičkách z netkanej textílie. Vynikajú bodovým odpružením, preliačia sa len v mieste najvyššieho tlaku, ale zvyšok plochy nie je tlakom ovplyvnený. Tým zabezpečujú rovnomerného rozloženia hmotnosti a umožňujú správnu polohu celého tela.

Matrace bývajú doplnené penovou alebo latexovou vrchnou vrstvou. Umiestnené môžu byť aj na polohovacom rošte, pretože matrac je elastická. Na poťahoch je protišmyková úprava. Taštičkový systém je chránený svetovým patentom. Na trhu možno nájsť aj špeciálne matrace pre osoby pripútané trvalo na lôžko (znižuje sa možnosť preležanín).
Matrace obsahujú antidekubitný prierez a navyše majú umývateľný, vodeodolný poťah. Uplatnenie tiež môžu nájsť v nemocnici.

Taštičkový systém

Taštičkové matracesú veľmi podobné pružinovým matracom, ale líšia sa v konštrukcii. Základom sú kovové pružiny - špirály. Nie sú však vzájomne prepletené ako u klasického pružinového matraca, ale každá špirála je samostatne uložená v textilnej taštičke, kapsičke. To umožňuje lepšie kopírovanie tela, tzv. bodovým systémom. Plocha matraca sa neohýba celá, ale len v potrebných bodoch, kde je zaťaženie najvyššie. Matrac je tiež oveľa viac elastický ako pružinový matrac a hodí sa aj pre polohovateľné rošty.

Taštičková konštrukcia sa často dopĺňa vrchnou vrstvou z latexu či peny kvôli väčšiemu pohodliu. Vysoká priedušnosť matraca zaručuje veľmi dobrú cirkuláciu vzduchu, a tým aj menej miesta pre roztoče.

ThermoWood

ThermoWood je ochranná známka výrobkov z dreva vyrobených špeciálnou metódou vyvinutou vo Fínsku. Jedná sa o tepelne modifikované drevo. Použitím vysokej teploty polymerizuje chemická štruktúra bunkových stien dreva a dochádza k zosieťovaniu monomérov, čím sa menia fyzikálne a mechanické vlastnosti dreva. Vďaka zvýšenej trvanlivosti dreva sú výrobky vhodné pre použitie v prostredí s náročnými klimatickými podmienkami. Drevo sa vyznačuje typickou farbou a zvýšenou rozmerovou stabilitou.

Prvú modifikáciu dreva založenú na princípe využitia vysokej teploty použil Stamm už v roku 1946 v USA. Jeho metóda sa však komerčne nikdy neuplatnila, pretože dochádzalo k výraznému zníženiu mechanických vlastností dreva a hrozilo nebezpečenstvo požiaru vo výrobnej komore. V Nemecku bol už v roku 1973 vyvinutý postup modifikácie dreva za použitia vlhkosti, tepla a tlaku bez prídavku chemikálií. Túto metódu aplikovali pri použití pary Burmeister v roku 1974 a Giebeler v roku 1983. Ani ich metódy sa však komerčne neuplatnili.

Až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia došlo k prielomu tejto metódy a jej uplatnenie v drevospracujúcom priemysle. Jedným z cieľov výskumu bolo zníženie príjmu vlhkosti drevom, teda eliminácia sorpčných schopností dreva, a tým aj minimalizácia rozmerových zmien a zvýšená odolnosť voči drevokazným hubám.

V roku 1994 patentovala firma Finnforest špeciálny systém úpravy dreva pomocou vysokej teploty a takto modifikované drevo sa produkuje pod značkou ThermoWood. V roku 2000 bolo založené združenie International ThermoWood Association, ktoré má podporiť používanie produktov ThermoWood. Iba členovia asociácie majú právo používať ochrannú známku ®Thermowood. Zároveň spolupracujú v oblasti normalizácie a kontroly kvality a výskumu s cieľom zlepšiť používanie výrobkov ThermoWood.

ThermoWood sa vyrába v komorách, v ktorých je teplo produkované elektrickými odporovými tepelnými zdrojmi. Potrebnú vodnú paru produkujú vyvíjače pary. Primeranú cirkuláciu vzduchu v komore potom zaisťujú ventilátory. Rýchlosť vzduchu je 10 m • s-1. V komore sú umiestnené snímače na meranie teploty, vlhkosti prostredia a vlhkosti dreva a celá komora pre modifikáciu dreva teplom je riadená a kontrolovaná počítačom.

Metóda tepelnej modifikácie vlastností dreva od firmy Finnforest je rozdelená do troch základných krokov:

• Úsek ohrevu a sušenia je charakterizovaný prvotným rastom teploty nad 100 °C a následným znižovaním vlhkosti dreva za vysokej teploty 100 až 150 °C a ďalší rast teploty na 150 °C a viac (úsek trvá viac ako 48 hodín).

• Vlastná tepelná modifikácia dreva pri konštantnej teplote medzi 150 až 250 °C, výsledná kvalita dreva je ovplyvnená použitou teplotou a dĺžkou jej pôsobenia (proces trvá 0,5 - 4 hodiny).

• Ochladzovanie a stabilizácia prebieha spravidla 24 hodín.

ThermoWood je vyrábaný v dvoch triedach, ktoré sa líšia postupom výroby a výslednými vlastnosťami. Jedná sa o produkty Thermo-S a Thermo-D.

• Thermo-S - Písmeno S znamená stabilitu, ktorá je kľúčovou vlastnosťou produktu spolu so vzhľadom. Priemerná hodnota tangenciálneho napučania a zmršťovania je 6 - 8%. Podľa normy EN 113 je Thermo-S klasifikovaný ako relatívne odolný a jeho odpor voči rozpadu spĺňa požiadavky tretej triedy.

• Thermo-D - Písmeno D znamená trvanlivosť. Kľúčovou vlastnosťou teda spolu so vzhľadom bola odolnosť voči biologickým činiteľom. Priemerná hodnota tangenciálneho napučania a zmršťovania je 5 - 6%. Podľa normy EN 113 je Thermo-D klasifikovaný ako odolný a jeho odpor voči rozpadu spĺňa požiadavky druhej triedy.

Použitie:

Thermo-S mäkké	Thermo-S tvrdé
stavebné prvky zariadenia bytu v suchom prostredí armatúry v suchých podmienkach nábytok záhradný nábytok lavice do sáun dverové a okenné diely	bytové zariadenie prípravky podlahy konštrukcie sáun záhradný nábytok
Thermo-D mäkké	Thermo-D tvrdé
obklady vonkajšie dvere rolety ekologické stavby zariadenie sáun a kúpeľní podlahy záhradný nábytok	Konečné použitie rovnaké ako u Thermo-S. Pokiaľ je však požadovaná tmavšia farba, je odporúčané použiť Thermo-D.

 

Výhody:

• výborná rozmerová stabilita pri pôsobení vlhkosti

• znížená rovnovážna vlhkosť dreva

• tmavšia farba v celom priereze

• ekologický produkt (ThermoWood neobsahuje žiadne chemikálie, tie nie sú použité ani pri jeho výrobe)

• zvýšená tvrdosť dreva

• nižšia váha

• zvýšená biologická odolnosť

• u ihličnatých drevín sa vyparí živica

Nevýhody:

• redukovaná ohybová pevnosť dreva

• znížená elasticita dreva

• vypadávanie sukov z materiálu

Umelý ratan

Umelý ratan, alebo tiež technoratan, slúži ako náhrada prírodného ratanu. Najčastejšie sa vyrába z polyetylénu a svoje využitie našiel predovšetkým pri výrobe záhradného nábytku, ktorý sa takmer nedá zničiť a je na nerozoznanie od nábytku z prírodného ratanu. Vyrába sa v mnohých farbách a prevedeniach a je oveľa odolnejší ako ratan prírodný.

Výroba nábytku z umelého ratanu

Väčšinou je vytvorený hliníkový rám, ktorý sa ručne vyplieta umelým ratanom.

Použitie

Najväčšie uplatnenie našiel umelý ratan pri výrobe záhradného nábytku, ale môžu sa z neho vyrábať napríklad aj lehátka na pláž, kreslá do kúpeľov, košíky, prestieranie, rolety, altány a mnohé ďalšie výrobky.

Údržba

Čistenie nábytku z umelého ratanu je veľmi jednoduché. Stačí ho utrieť vlhkou handričkou alebo opláchnuť pod prúdom vody.

Rady pri nákupe

Nábytok vyrobený z umelého ratanu je o niečo drahší, než nábytok z ratanu prírodného. Za vyššiu cenu nám však poskytne oveľa dlhšiu životnosť a jednoduchšiu údržbu, vďaka čomu sa vyššia investícia oplatí. Je nutné si tiež uvedomiť, že čím drahší nábytok bude, tým kvalitnejší materiál bol pre výrobu použitý. To však nemusí platiť vždy a vyberať by sme mali tak, aby nábytok spĺňal naše požiadavky. Pri nákupe potom musíme sledovať predovšetkým výplet a elasticitu ratanu. U výpletu je nutné, aby bol dostatočne silný a aby nepresvital. To by totiž znamenalo, že je málo utiahnutý. Pri stlačení výpletu by sa potom nábytok nemal príliš prehnúť, pretože ak by sa tak stalo, značí to použitie mäkšieho či slabého materiálu.

Výhody

• Veľa farieb a prevedení (napr. hladká alebo vzorovaná varianta)

• Väčšia odolnosť oproti prírodnému ratanu

• Jednoduchá údržba

• Moderný vzhľad

• Je na nerozoznanie od prírodného ratanu

• Vysoká odolnosť voči poveternostným vplyvom a UV žiareniu

• Stálosť farby a tvaru

• Nízka hmotnosť nábytku

• Praktickosť a pohodlnosť

Nevýhody

• Vyššia cena

• Niekomu môže vadiť, že sa jedná o syntetický materiál

Umývateľné látky

Koniec nervovým kolapsom kvôli zničenej sedačke pri každej malej nehode v podobe prevrhnutého pohára alebo spadnutého kúska jedla. S umývateľnými poťahovými látkami už nemusíte mať o svoj nábytok žiadne obavy. Každý fľak jednoducho odstránite pomocou papierovej utierky, pol deci vody a savej textílie.

Ako to funguje?

Moderné umývateľné čalúnnické látky sú utkané z vlákien, potiahnutých špeciálnym mikrofilmom. Ten k nim neprepustí žiadne tekutiny ani nečistoty. Vďaka takejto ochrane látku ľahko udržíte úplne čistú a vydrží vám pekná oveľa dlhšie, než bežný poťah.

Vďaka umývateľným tkaninám zostane vaše sedačka vždy čistá.

Jedným z najvýznamnejších výrobcov týchto textilných látok je spoločnosť Fargotex, ktorá na trh uviedla rad umývateľných poťahových látok Magic Home. Nájdete v ňom pestrú paletu farieb a vzorov ľahko udržiavateľných poťahov pre sedačky, kreslá, pohovky a ďalší sedací nábytok do každého interiéru.

Výhody umývateľnej poťahovej látky:

• najjednoduchšie čistenie

• veľmi dlhá životnosť

• celoživotná farebná stálosť

• zvýšená odolnosť proti oteru

• žiadne vydrané miesta po čistení

Ako na to?

Ľahšie to už ani nejde. Akonáhle sa vám nechtiac `podarí` poliať čalúnenie niečím tekutým, upustiť naň jedlo alebo napríklad pošpiniť náplňou z pera, zachovajte predovšetkým pokoj. Najprv čo najrýchlejšie vsajte nečistotu do papierovej utierky, potom postihnuté miesto polejte trochou vlažnej vody a krúživými pohybmi savou textíliou uveďte ešte pred chvíľou zašpinený poťah do pôvodného stavu.

Postup čistenia umývateľnej poťahovej látky sa nepatrne líši podľa pôvodu škvrny:

Tekutiny (červené víno, káva, džús...)

1. papierovou utierkou vysajte rozliatu kvapalinu

2. na ušpinené miesto nalejte malé množstvo vody

3. savou látkou krúživým pohybom škvrnu vytrite

4. nechajte vyčistenú časť čalúnenia dobre vyschnúť

Lepkavé nečistoty (zmrzlina, kečup, tatárska omáčka, čokoláda...)

1. zoberte prskanec či kôpku lyžičkou bez tlaku na látku

2. nalejte na miesto čistú vodu alebo jemný mydlový roztok

3. odsajte tekutinu papierovou utierkou

4. postup opakujte tak dlho, až kým fľak úplne nezmizne

5. nechajte vyčistenú časť čalúnenia dobre vyschnúť

Atramentové škvrny (fixky, perá, plniace perá...)

1. nalejte na škvrnu čistú alebo mydlovú vodu

2. odsajte tekutinu pomocou papierovej utierky

3. znovu polejte miesto trochou vody savou látkou

4. krúživým pohybom škvrnu vytrite

5. nechajte vyčistenú časť čalúnenia dobre vyschnúť

Suché nečistoty (prach, cigaretový popol, prášky...)

1. vysajte neporiadok z poťahu vysávačom

2. sypkú špinu nenamáčajte vodou

Tip: Niektoré fľaky dostanete z umývateľného poťahu preč aj pomocou školskej gumy alebo alkoholového čistidla v spreji. Nikdy ale neberte do rúk silné čističe na báze rozpúšťadiel, unikátny povrch nimi ľahko zničíte.

Čistenie nábytku nikdy nebolo tak jednoduché! Spoznajte zázračnú látku

Len pár dní sa v obývačke tešíte zo svojej krásnej novej sedacej súpravy, ale ouha! Stačí jeden zlý pohyb, pohár padá na bok a po vankúšoch sa rozlieva sýto oranžový džús. Alebo trebárs krvavo červené víno, ale to je celkom jedno, tak ako tak je nepríjemná nehoda na svete.

Čo teraz?! Rýchlo tekutinu vysať servítkou, schmatnúť nejaký čistiaci prostriedok, špongiu a drhnúť a sušiť. Ale nech robíte, čo robíte, nakoniec zostáva na sedačke neprehliadnuteľný fľak, ktorého nebude jednoduché sa zbaviť.

 

Magic Home prináša kolekciu umývateľných látok stvorenú špeciálne pre Vás

• Najvyššia akosť

• Funkčná elegancia

• Bohatý výber farieb

• Príjemné na dotyk

• Najnovšie technológie umožňujúce jednoduché čistenie

 

Magic Home - bývanie bez obáv

Aby ste už nikdy nemuseli prežívať panické chvíle plné strachu zo zničenia nábytku, prichádza výrobca FARGOTEX s novou generáciou poťahových látok Magic Home, ktoré sú skutočne zázračné. Môžete ich poliať sirupom aj kávou, môžete nechať deti ušpiniť ich čokoládou aj pokresliť pastelkami, skrátka môžete ich zašpiniť čímkoľvek a čistenie vám za pomocou púhej vody bude vždy trvať pár sekúnd.

 

A výsledok? Na sedacej súprave nie je a nikdy ani nebude po škvrne sebemenšia stopa!

Nová kolekcia kúzelných látok Magic Home sa vyznačuje najvyššou kvalitou, eleganciou a predovšetkým naozajstnou funkčnosťou. Tkaniny sú veľmi príjemné na dotyk, odolné proti oderu a výrobca ich ponúka v naozaj bohatej palete farebných odtieňov.

Poťahové látky Magic Home sa pýšia štandardom OEKO-TEX, čo je jedna z najvýznamnejších svetových noriem pre textilný priemysel. Určuje veľmi prísne limity pre použitie škodlivých chemických látok, a to ako v samotnej textílii, tak pri jej výrobe.

Postup čistenia umývateľnej poťahovej látky:

Kvapalné škvrny (ovocný džús, víno, káva ...)

1. odsať tekutinu pomocou papierovej utierky

2. naliať na miesto menšie množstvo vody

3. zotrieť krúživými pohybmi savým uterákom

4. vlhké miesto nechať vyschnúť

Lepkavé škvrny (kečup, jogurt, majonéza, puding ...)

1. jemne zobrať nečistotu lyžičkou

2. naliať na škvrnu čistú alebo mydlovú vodu

3. odsať papierovým obrúskom

4. opakovať postup, kým škvrna nezmizne

5. vlhké miesto nechať vyschnúť

Atramentové škvrny (pero, ceruzka, fixa ...)

1. zaliať škvrnu trochou čistej alebo alebo mydlovej vody

2. odsať pomocou papierovej utierky

3. znovu zaliať vodou

4. utrieť krúživými pohybmi savým uterákom

5. vlhké miesto nechať vyschnúť

Pozn.: Tiež môžete vyskúšať odstrániť škvrnu pomocou školskej gumy. Ak škvrna pretrváva, tak použite priemyselný alkoholový čistič v spreji a potom nechať miesto vyschnúť.

Suché škvrny (popol z cigarety, prach, prášok ...)

1. vysať vysávačom

2. na suché škvrny nikdy nepoužívať vodu

Pamäťová pena - technológia vesmíru na dosah

V dnešnej dobe plnej civilizačných chorôb, ktoré sú okrem iného tiež spojené s bolesťami chrbta, šije a krčnej chrbtice, je viac ako inokedy dôležitý kvalitný spánok a odpočinok, ktorý môže zabezpečiť vhodný matrac.

Viscoelastická, viskoelastická alebo tiež lenivá pena - to sú všetko názvy pre pamäťovú PUR (polyuretánovú) penu, ktorá, rovnako ako všetky ostatné polyuretánové peny, vzniká vypeňovaním polymérov. Matrace, vankúše a ďalšie výrobky z pamäťovej peny sú vyrobené modernou technológiou, vďaka ktorej vám zaručia dokonalú podporu tela i hlavy pri spánku.

História

Lenivá pena je vo svete taktiež známa ako NASA pamäťová pena, a to z toho dôvodu, že práve v NASA bola v sedemdesiatych rokoch vyvinutá. Jej prvotný účel bol zmierniť svalové napätie astronautov pri ich letoch do vesmíru, kedy vzniká veľké preťaženie a môže dôjsť k poškodeniu chrbta a chrbtice. Anatomické vankúše v ich kokpitoch potom boli schopné poskytnúť astronautom potrebnú ortopedickú podporu.

O niekoľko rokov neskôr sa pamäťová pena začala využívať na matrac pre pacientov dlhodobo chorých alebo trvalo pripútaných na lôžko. Až v roku 2000 bola uvoľnená licencia na masovú výrobu matracov pre bežné použitie v domácnostiach, preto môžeme povedať, že sa jedná a pomerne nový materiál. Prvý matrac z pamäťovej peny sa stával pružnejším až po zahriatí. To znamená, že reagoval na telesné teplo až po dlhšej dobe. Avšak akonáhle sa zahrial, len veľmi pomaly sa vracali do svojho pôvodného tvaru, takže odtlačok tela tu bol dlho patrný. Tento jav sa po mnohých pokusocha a testoch podarilo odstrániť, takže dnešné matrace a vankúše z lenivej peny sú dokonale flexibilné.

Matrace a anatomické vankúše z pamäťovej peny

Peny všeobecne sa používajú ako základný výplňový materiál čalúnených výrobkov. Vyrábajú sa vypeňovaním polymérov vo forme dosiek, pásov a tvarových dielcov. Pri použití lenivej peny u matraca, sa vo väčšine prípadov potom kombinujú v rôznych vrstvách s ďalšími typmi pien. Požiadavky na čalúnený nábytok, a teda aj na viscoelastickú penu, ktoré sú súčasťou čalúneného nábytku, sú uvedené v STN 91 0015.

Pamäťová pena je materiál, ktorý sa dokonale prispôsobí tvaru a hmotnosti tela. Tým, že sa pena prispôsobí tvaru tela, zabezpečuje počas noci prirodzený tvar chrbtice do oblúkov a tým zároveň poskytuje možnosť k dokonalej regenerácii platničiek. Na matracoch a vankúšoch z lenivej peny sa hmotnosť každého konkrétneho užívateľa dokonale rozloží a tým je zaistená ortopedická podporacelého tela. Preto sú tieto matrace vhodné pre osoby s ochorením chrbta, ďalej pre ľudí dlhodobo chorých alebo trvalo pripútaných na lôžko. Tým, že vďaka svojim vlastnostiam upravuje svoju tuhosť podľa stlačenia jednotlivej časti tela, zabraňuje preležaninám a otlakom spôsobeným pri dlhodobom ležaní. Napomáha tiež k lepšiemu prekrveniu tela počas spánku.

Efekt lenivého návratu u viskoelastických pien zaisťujú oleje, ktoré sa do peny pridávajú. Tieto oleje však časom v závislosti na ich objemovej hmotnosti vysychajú a efekt lenivého vrátenia už nemusí byť tak efektívny, ako pri nákupe matraca. Udáva sa, že u matraca z pamäťovej peny, ktorý má objemovú hmotnosť 30 kg/m3 tieto oleje vyschnú zhruba za 5 - 7 rokov, avšak u matracov s objemovou hmotnosťou 50 kg/m3 až za cca 15 rokov.

Pri výrobe matracov z lenivej peny sa neodporúča, aby vrstva pamäťovej peny bola väčšia ako 7 cm. Mohlo by totiž dochádzať k prehrievaniu tela z dôvodu zlého odvodu tepla a zadržaniu vlhkosti. A naopak by vrstva peny mala byť aspoň 4 cm, aby bola plne funkčná.

Výhody pamäťovej peny

• Prirodzená podpora tela a chrbtice

• Rovnomerné rozloženie váhy

• Nevytvára tlak na telo

• Tlmí pohyby, tzn., že spiaca osoba nemá tendenciu sa v spánku toľko obracať

• Vhodná pre dvojlôžko - tlmí pohyby partnera

• Otvorená štruktúra peny

• Pozitívny vplyv na krvný obeh

Nevýhody pamäťovej peny

• Pri výrobe matraca sa musí kombinovať s inými penami

• Možnosť vysychania olejov, ktoré spôsobujú `lenivý efekt`

• Špecifický zápach (po niekoľkých dňoch zvyčajne vymizne)

• Človek si musí na pamäťovú penu zvyknúť

• Ukladať by sa mala vždy na lamelový rošt